Mýty a mylné predstavy o starších
Mladí, perspektívni, najlepšie bez rodín a detí. Pomýlená predstava o ideálnom zamestnancovi vytláča z pracovného trhu nielen rodičov, osamelých rodičov, ale aj seniorov, ktorí majú už len zopár rokov do dosiahnutia dôchodkového veku. V prípade, že sa senior ocitne v tomto období bez práce, hľadať si nové zamestnanie pre neho nie je vôbec ľahké. Za diskrimináciou starších ľudí v pracovnom živote stoja často nezmyselné predsudky.
„Predstavy o starších ľuďoch nezodpovedajú predstavám o výkonnej pracovnej sile, ktorá je kreatívna, nebojí sa púšťať do nových vecí, používa nové médiá (namiesto knižnice) a ktorá je väčšinou v pracovnom prostredí v súčasnosti žiadaná,“ vysvetľuje pre Pravdu dôvody diskriminácie starších na pracovisku vedkyňa z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Mgr. Ľubica Voľanská, PhD. Vo svojej vedeckej profesii sa venuje predovšetkým antropológii, skúmaniu rodiny, staroby a nehmotného kultúrneho dedičstva.
Keď počujú vek, nepozývajú na pohovor
Ako vysvetľuje, starší ľudia nielenže nedostanú prácu, o ktorú majú záujem, ale často ich zamestnávateľ ani len nepozve na pohovor. Ak sú v pracovnom pomere, zamestnávateľ im neumožňuje ďalšie vzdelávanie a pri povýšení či zvýšení platu uprednostňuje mladšie ročníky. Na diskrimináciu na základe veku (ageizmus) v zamestnaní môže pôsobiť organizačná štruktúra a fungujúce hierarchie vo firme, veková štruktúra zamestnancov, veľkosť spoločnosti, hodnoty, ktoré sú prítomné a uznávané v pracovnom kolektíve na rôznych úrovniach, to je takzvaná kultúra či klíma organizácie. A napokon aj personálny manažment, ktorý by mal byť zodpovedný rovnako ku všetkým vekovým kategóriám.
„Závisí však aj od jednotlivých firiem, akým spôsobom chcú viesť svoje zameranie. Dynamickejšie budú zrejme podporovať mladších zamestnancov, konzervatívnejšie aj starších. Nahradiť staršieho pracovníka mladším nie je vždy také jednoduché, ako vymeniť súčiastku v stroji,“ zdôrazňuje Ľubica Voľanská.
Ak má programátor 40, je vraj starý
Nerovnaké zaobchádzanie so staršími zamestnancami v konečnom dôsledku závisí od typu povolania. „Programátori sú považovaní za starých už ako čerství štyridsiatnici, podobne ako profesionálni tanečníci, v prípade vrcholových športovcov môže ísť ešte o oveľa nižší vek. Naproti tomu vo vedúcich funkciách sú oceňované iné kvality, ako napríklad dlhoročná prax, znalosť procesov či skúsenosť v komunikácii medzi ľuďmi, ktoré sa väčšinou pripisujú starším zamestnancom, a ak vedúcu funkciu vykonáva mladší človek, pozerajú sa naňho kolegovia nezriedka cez prsty.“
Diskriminácia na pracovisku ovplyvňuje najmä výkonnosť zamestnancov, ale aj ich rozhodovanie sa o predčasnom odchode do dôchodku. Vplyvom zhoršujúceho sa správania voči starším ľuďom v zamestnaní nedosahujú uspokojenie z dobre vykonanej práce. Stráca sa zároveň aj lojalita voči firme. Atmosféra na pracovisku má neraz negatívny vplyv aj na telesné a duševné zdravie staršieho zamestnanca.
Ako z toho von?
Riešenie tejto situácie spočíva podľa odborníčky v zaraďovaní starších zamestnancov do kurzov celoživotného vzdelávania. V takýchto prípadoch sa totiž do kontaktu dostávajú ľudia rôznych vekových skupín, spoznávajú sa a snažia sa pochopiť jeden druhého. Ľudí vo vyššom veku je vhodné zaradiť aj do špeciálnych kurzov, ktoré sa venujú rôznym novinkám v rámci ich profesie. K ďalším možnostiam patrí prispôsobenie pracovného času, možnosť pracovať na čiastočný úväzok, podpora pri potrebe starostlivosti o príbuzného, ale aj možnosť zbierať nadčasy počas niekoľkých rokov a neskôr ich využívať v prípade potreby vo vyššom veku.