Veriaci sa neboja starnutia, tvrdí štúdia

10.03.2019 06:00
cirkev, náboženstvo
Strach z konca života však nie je základnou motiváciou viery. Seniori v nej nachádzajú pokoj. Autor:

Zaujímavý prieskum presviedča, že duchovne založení ľudia sa neboja staroby a smrti.

Menej strachu zo smrti

Výskumníci tvrdia, že náboženstvo a viera sa historicky často považujú za prostriedok na zvládnutie strachu zo starnutia alebo smrti. Z prieskumu, ktorý sa uskutočnil na vzorke 242 respondentov vyplynulo, že ľudia, ktorí si kultivovali určitú formu duchovného alebo náboženského života, mali menšie obavy zo smrti. Podľa vedcov môže príslušnosť k určitému vierovyznaniu viesť k lepšiemu prežívaniu staroby. Jedným z faktorov je budovanie si viacerých spoločenských návykov, stretávanie sa s ľuďmi v kostole a spojenie s nadprirodzeným svetom.

Prirodzená súčasť života

Viera, duchovno a náboženstvo sa často používajú ako synonymá, no v ich význame je predsa zopár odlišností. Vieru charakterizujeme ako dôveru bez výhrad. Duchovno ako spojenie s nadprirodzeným svetom a náboženstvo je učenie o týchto veciach. Vďaka viere sa pre staršieho človeka stáva príchod smrti prirodzenou súčasťou života. Viera sa však v prípade starších ľudí nemusí automaticky spájať s kresťanským alebo iným náboženstvom. Mnohí seniori veria v takzvanú spiritualitu, ktorá je pre nich typická napríklad ako prepojenie duševna a prírody.

Skvelá psychohygiena

Príslušnosť k určitému vierovyznaniu pomáha starším ľuďom vyrovnávať sa nielen s príchodom smrti. Strach z konca života však nie je základnou motiváciou viery. Seniori v nej nachádzajú pokoj, v modlitbe sa pokúšajú rozprávať s bohom, hľadajú útechu a pochopenie. Do istej miery môžeme trávenie času v modlitbách, kostoloch a chrámoch nazvať osobnou psychohygienou, ktorá napomáha udržať silné mentálne zdravie seniorov.

Navyše, kontakt s inými, rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi, je dôležitý pre budovanie sociálnych zručností, zbavovanie sa strachu zo samoty a spoločenskej izolácie. Rovnako pomáha aj zapájanie sa do plánovania a organizovania náboženských obradov. Venovanie sa viere si vyžaduje dostatok času. Netýka sa totiž len vianočných či veľkonočných sviatkov, ale pravidelného, kontinuálneho udržiavania duchovného života.

Staroba je stres

Ďalšia štúdia z Ústavu pre prevenciu a liečbu násilia v Miami spájala duchovný život s lepšou odolnosťou voči traumatických zážitkom. Podľa vedcov vraj takýto druh stresu možno porovnať so stresom zo starnutia. Problémy, akým čelia starší ľudia môžeme vnímať ako druh traumy. Najčastejšie sa spája so strachom z konca života.

V starobe dochádza tiež k náročným zmenám, ktoré sa týkajú oslabenia niektorých telesných a duševných funkcií, izoláciou či nedostatkom finančných prostriedkov. So všetkými týmito okolnosťami sa musia seniori postupne vyrovnávať. Podľa tohto výskumu, spojenie staršieho človeka s náboženstvom či duchovnom mení u seniora životné potreby, priority a napomáha vyrovnávať sa so strachom z úbytku fyzických, či duševných síl.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#strach zo staroby #staroba #smrť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk