Nemeckí penzisti, donedávna symbol prepychu, tiež nemajú na ružiach ustlané. Mnohí pracujú, aby dokázali uhradiť vysoké životné náklady a závidia svojim susedom v Rakúsku či Holandsku. Slovenskí, zväčša bez ohľadu na príjem, majú spoločnú črtu: Potreby prispôsobia finančným možnostiam.
Premyslím si, čo je pre nás najvýhodnejšie
Viera Žabková zo Starej Turej má penziu na úrovni priemeru – 441 eur. O dvadsať eur viac dostáva jej manžel. V trojizbovom byte v Starej Turej žijú ešte so švagrinou, ktorá prispieva na domácnosť tiež, takže finančnú núdzu až tak necítia.
„Nežijeme na vysokej nohe, ale nie je to ani úplne zlé. Už keď sme pracovali, nemali sme extra vysoké zárobky. Pri troch deťoch sme sa museli naučiť nakladať s peniazmi, takže nám to zostalo dodnes,“ hovorí.
Pomáhajú si, ako môžu. „Veci s predĺženou trvanlivosťou, napríklad prášky na pranie či kečup kupujem v akcii, ale len keď je to naozaj výhodné. Pretože niekedy napíšu, že akcia, ale v druhom obchode je ten tovar stále lacnejší,“ hovorí. Na čom sa nedá šetriť, tak nešteria. „Našťastie máme možnosť dopestovať si v záhrade, teraz sú jablká, hrušky…“
Čo sa týka varenia, snaží sa o pestrú stravu. „Varíme normálne, na čo máme chuť. Keď sa navarí pre dvoch, navarí sa i pre troch, to je už úplne jedno. Pečieme aj koláče, neobmedzujeme sa.“
Viera Žabková využíva možnosti, ktoré zákazníkom dáva dnešný trh. Premýšľa, čo je pre jej domácnosť najvýhodnejšie. „Napríklad telefón, televízor i internet máme od jedného operátora, takže máme zľavy aj rôzne výhody,“ približuje. Pri výbere oblečenia zasa nakukne aj do secondhandov. „Niekedy tam majú lepšie veci než v obchode.“
Výlety najmä vlakmi zadarmo
Ako dôchodcovia využívajú možnosť vlakov zadarmo. „Chodievame na výlety po Slovensku, najmä do Tatier, ale boli sme aj v Trnave, Piešťanoch, Banskej Bystrici, na Donovaloch…“ Chodievajú na jeden deň. Skoro ráno z domu a neskoro večer sa vracajú. „Zvykli sme takto, stačí nám to.“
K moru alebo do zahraničia nechodia. Nanajvýš tak za rodinou do Čiech. Ako pani Viera vraví, je skôr horský typ, najradšej má Tatry.
Pani Viera sa snaží každý mesiac odkladať peniaze na nečakané výdavky. „Človek nikdy nevie, čo sa pokazí, čo bude treba súrne platiť…“
So svojim životom je viac-menej spokojná. „Moc peňazí nám nezostáva, nevyskakujeme si, ale sme zvyknutí. Žili sme tak celý život.“