Priemerný dôchodok v Nemecku predstavoval vlani 1 078 eur pre mužov v západnej časti krajiny a 1 171 eur vo východnej (na území bývalej NDR). U žien to bolo 606 na západe a 894 eur na východe.
Paradox, že ľudia, ktorí žili v NDR dostávajú väčší dôchodok ako ich rovesníci na západe, vyplýva z toho, že sa pre nich dôchodok vypočítava iným, zložitejším spôsobom, čo ich zvýhodňuje. Ženy v NDR navyše odrobili viac ako ich vrstovníčky v západnom Nemecku, kde často pracovali len muži, zatiaľ čo ženy viedli domácnosť a vychovávali deti.
Tak či onak, spolková ministerka práca Ursula Gertrud von der Leyen už varovala, že zamestnanci, ktorí mesačne zarábajú menej ako 2 500 eur v hrubom, si za ani nie 20 rokov budú musieť vystačiť so skromným dôchodkom 688 eur.
Komu možno závidieť
Napríklad v susednom Rakúsku dostáva každý penzista v priemere o 500 eur viac ako v Nemecku. A v Holandsku zaviedli základný, minimálny dôchodok vo výške 1 098 eur.
Len niekoľko kilometrov od nemeckej hranice, v holandskej dedinke Alphen aan de Maas žije Mariet van der Broeck. Ako dokazuje vo filme Arme Rentner, reiche Rentner, nemá dôvod sťažovať sa – paradoxne, odkedy je dôchodku, má väčší príjem než predtým, kým pracovala. Ako ošetrovateľka chorých zarobila 950 eur za mesiac, teraz dostáva 1 500 eur.
Dôvodom je holandský penzijný systém, prezývaný „model cappuccino“. Ako základ dostane každý, kto v krajine žil aspoň 50 rokov, základný dôchodok, k tomu sa potom nabaľujú ďalšie zložky – podnikový dôchodok, peniaze zo súkromného dôchodkového zabezpečenia a pod.
Ani Rakúšania nepoznajú také problémy ako nemeckí penzisti. Ich dôchodcovia sú už roky symbolom spokojnej staroby, keď si užívajú, cestujú a venujú sa záľubám.
Príkladom je bývalá pomocná robotníčka Renate Kauscheder. Zo svojho dôchodku si dokáže zaistiť dôstojnú starobu, dvakrát do roka dokonca cestuje na dovolenku. Mesačne totiž dostáva až 1 009 eur, a to 14-krát za rok.
Ako je to možné? Rakúšania platia vyššie dôchodkové poistenie a na financovaní penzií sa musí podieľať každý, zatiaľ čo v Nemecku je množstvo výnimiek.
Holandsko aj Rakúsko sú však podľa nemeckých expertov dobrým príkladom toho, že ak sa systém lepšie nastaví, žiadny dôchodca sa nemusí obávať chudoby, ani toho, že by musel až do vysokého veku pracovať.