Ako sa žije dôchodcom z trinástich eur na deň

, 18.10.2018 06:00
slovenske potraviny, tesco, slovensko, obchod,...
Ilustračné foto. Autor: ,

Priemerný dôchodok je dnes 440 eur, stále je však veľká skupina tých, ktorých penzie sú hlboko pod tohtoročným, dokonca i pod vlaňajším priemerom. S tým, čo mesačne dostávajú, by boli priemernými penzistami v roku 2010, keď sa priemerný dôchodok pohyboval na úrovni 350 eur. Pravda oslovila ľudí z tejto skupiny, ktorí sa podelili o svoje skúsenosti, ako hospodária.

Po odpočítaní nákladov na bývanie im zostanú na mesiac zväčša dve stovky, z ktorých sú nútení vyžiť. Ako? Zväčša nepremýšľajú, čo by mohlo byť, keby mali viac… Skôr sa vecne prispôsobia možnostiam, hľadajú cesty, ako vystačiť. Buď pomôžu deti. Keď nie, tak sa uskromnia. Čo všetko si teda doprajú a čo naopak, odriekajú?

Kupujem lacné mäso a oblečenie z bazáru

„Dôchodok mám momentálne 380 eur. Za byt dám 180, a ďalších 20 za telefón a internet. Som presne z tých spotrebiteľov, čo kupujú to lacné a nekvalitné mäso, o ktorom nedávno hovorili v správach. Čo iné mi zostáva, musím, na to drahšie nemám,“ hovorí Anna Bogricová z Medzilaboriec.

„Topánky a oblečenie si kúpim od Vietnamcov a Ukrajiniek, ktoré k nám občas chodievajú predávať. Skúšam vyjednať i zľavu, poviem im, že som chudobná, osamelá dôchodkyňa… Využívam aj bazár, akurát mi tam teraz kamarátka kúpila vetrovku za dve eurá. Sú to kvalitné veci, neraz aj lepšie než drahé značkové. Mala som kožené topánky, čo mi raz kúpil syn, a veru že v tých zateplených od Vietnamcov mi bolo teplejšie…

Nechodievam ani na kávu, stojí jedno euro, radšej si urobím doma. Mám šťastie, že neužívam žiadne lieky. Ani ich neuznávam, radšej si dám zdravotný štamperlík. Divadlá, dovolenky, to nemám. Na výlety chodievam s organizáciami – s Jednotou dôchodcov či s protifaštickými bojovníkmi. Naposledy sme boli na Dukle 6. októbra. V lete sme cestovali viac – boli sme sa kúpať – v Maďarsku, vo Vrbove, v Poľsku… Poplatky sú prijateľné – tie dve eurá, to sa dá.

Mám ešte troch synov, ale nechcem, aby mi finančne prispievali. Aj keď samozrejme, keď prídu, neviem im zabrániť, aby niečo kúpili… Vďaka nim mám napríklad počítač, dostala som ho pod stromček. No inak som sebestačná. Uskromním sa. Ešte aj 5–10 eur dokážem dať vnúčatám. Treba rozmýšľať, kde a čo kúpiť. Držím sa toho, že nie som tak bohatá, aby som si kupovala drahé veci…“

Mám svoje obchody aj jedálny lístok

„Dôchodok mám 320 eur. Po zaplatení bytu a inkasa mi zostanú dve stovky. Mám bicykel, ktorým chodievam na nákupy po celej Detve. Mám „svoje“ obchody, viem, kde čo lacno nakúpim. Na kopci mám napríklad mäsiara, ktorý predával kuracie stehná po eure dvadsať. Teraz zdraželi na euro tridsať päť, ale stále sa to oplatí. Verím, že nie sú poľské ani nekvalitné. Lacné majú aj stehná, občas bravčové pliecko na rezne… Keď tam nakúpim mäso za 6,60, mám aj na celý mesiac dosť,“ počíta zasa Margita Fantová z Detvy. „Neuskromňujem sa ale pri všetkých potravinách. Napríklad chlieb si kúpim ten, ktorý mám rada. Aj horkú čokoládu, tú milujem.

Oblečenie si príliš nekupujem, iba ak mi niečo chýba. To ma zoberie dcéra do Zvolena či Bystrice… Ale minule aj tu u Číňana mali výborné kockované košele – zľavnené z 12 eur na tri. Tak som si zobrala hneď dve. Ale do bazáru nechodievam. Nedala by som si na seba také veci.

Inak nechodievam nikam. Ani za kultúrou, ani na výlety. Už sa mi nechce. Detva mi stačí. Nemám ani internet, len televízor. Keď mám mesiac, že veľa nepotrebujem, ušetrím. Občas niečo dám vnukovi, a zakaždým, keď idem pozrieť dvojročnú pravnučku, jej niečo za dve-tri eurá prinesiem.“

Bez detí by som bola stratená

„Dôchodok mám 343 eur a náklady na bývanie 250 eur. Manžel mi zomrel už pred mnohými rokmi, bol z Balkánu, a keďže sme s Juhosláviou nemali medzištátnu dohodu, mám dôchodok taký, aký mám. Našťastie mám úžasné deti, ktoré ešte nemajú vlastné deti a pomáhajú mi. Bez nich… – Neviem. Asi sa len obesiť,“ je vďačná Mária Loshy z Košíc.

„Zrejme by som sa musela presťahovať, čo by ma veľmi bolelo, pretože môj domček milujem.

Našťastie nemusím, vďaka mojim deťom. Syn je reštaurátor a žije so mnou v dome. Pomáha mi aj dcéra, ktorá má partnera a vedie jazykovú školu. Takže celý môj dôchodok síce ide na domácnosť, ale nemusím počítať každý cent, skôr naopak. S prispievaním detí vyjde aj na úpravy. Teraz napríklad meníme okná.

Žijem aktívne. Hrám bowling, petang, seniorskú ligu, s Klubom seniorov chodievame na výlety… Kedysi som robila v zlatníctve, tak teraz si občas tiež privyrobím, keď zaskočím za predavačku počas dovolenky…

Som naozaj vďačná za svoje deti, že držíme takto pohromade. Asi to máme z manželovej balkánskej strany, vieme, čo je súdržnosť.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#životný štýl #podpriemerné penzie #Dôchodcovia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk