Čím sú podmienené nutričné potreby seniorov?
Výživové potreby sú podmienené vekom, pohlavím, druhom telesnej činnosti a tiež aktuálnou hmotnosťou. Vo vyššom veku musíme nevyhnutne zohľadniť zmeny navodené starnutím, a to ako dôsledok opotrebovania organizmu. Z pohľadu výživy treba mať na zreteli spomalenie vnútorných pochodov, ktoré sa prejavia znížením premeny energie a živín, zhoršeným prispôsobovaním sa zmeneným podmienkam, zníženou odolnosťou voči chorobám.
Na čo je potrebné sa zamerať pri stanovení výživových odporúčaní v staršom veku?
Zvláštnu pozornosť pri výživových odporúčaniach v staršom veku si vyžadujú zmeny tráviaceho systému navodené vekom. Zhoršený stav chrupu, čím je sťažené mechanické spracovanie potravy, znížené vylučovanie tráviacich štiav a znížená aktivita tráviacich enzýmov, čím je sťažené trávenie a vstrebávanie živín a spomalená činnosť čriev, ktorá býva príčinou meteorizmu (plynatosť) a obstipácie, čiže zápchy.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Sú tieto zdravotné obmedzenia typické pre všetkých seniorov?
Uvedené prejavy staroby sú celkom prirodzené a ich intenzita je subjektívne vnímaná veľmi rozdieľne. Sú starší ľudia, vo vačšine prípadov fyzicky aktívni jedinci, u ktorých sa poruchy trávenia, vstrebávania a využívania potravy neprejavujú. Na druhej strane sú starší ľudia, u ktorých sa subjektívne, ale aj objektívne prejavujú tráviace ťažkosti, majú vačšinou už vytipované potraviny, ktorých konzumácia je obmedzená, respektíve úplne vylúčená.
V laickej verejnosti panuje názor, že starým ľuďom viac vyhovuje menej výdatná strava, oproti pestrému jedálnemu lístku.
Ide o nesprávny názor. Podiel starších ľudí v populácii stúpa a stúpa tiež počet osôb, ktorí po dovŕšení dôchodkového veku pokračujú v pracovnom pomere. Pre týchto platia naďalej výživové odporúčania platné pre dospelú populáciu príslušnej pracovnej kategórie. Ak sa predtým stravovali racionálne, nie sú potrebné po dosiahnutí dôchodkového veku žiadne korekcie vo výžive. Do úvahy prichádza len mierne zníženie kalorického príjmu, čím zohľadníme menšiu intenzitu a vačšiu úspornosť pohybov a tiež vačší podiel odpočinku, ktorý je pre tento vek už prirodzený. Telesná aktivita je pre energetickú potrebu determinujúcejšia ako samotný vek.
Kedy sa odporúča väčšia redukcia energetického príjmu?
Výraznejší pokles kalorickej spotreby odporúčame u dôchodcov, ktorí už nepracujú a hlavne u tých starých ľudí, u ktorých zo zdravotných dôvodov je telesná aktivita výrazne obmedzená. Zníženie spotreby treba chápať ako preventívne opatrenie tzv. civilizačných chorôb. Nadmerné ukladanie tuku, zvýšený krvný tlak, sklerotické zmeny cievnych stien, ischemická choroba srdca, cukrovka sú ochorenia, ktoré u starších ľudí často frekventujú.
Čo by ste odporučili pri znižovaní kalorického príjmu?
Zníženie kalorického príjmu je potrebné dosiahnuť obmedzením tukov, predovšetkým zo živočíšnych zdrojov. V kulinárskej úprave pokrmov odporúčame uprednostňovať rastlinné oleje a stužené tuky. Dnešná ponuka na trhu je pomerne široká a navyše rastlinné maslá sú cenove prijateľnejšie ako klasické maslo z kravského mlieka.
Ako je to s príjmou ďalšej dôležitej makroživiny, bielkovín?
Potreba bielkovín v tomto veku je rovnaká ako v dospelosti a predstavuje približne 12 % celodenného energetického príjmu. Neprijateľné je v tomto veku často pozorované suplovanie bielkovín sacharidami. Nedostatočný príjem bielkovín znásobený navyše ich sťaženou využiteľnosťou, môže viesť až k podvýžive a úbytku telesných tkanív. Najvhodnejším zdrojom bielkovín je mlieko, mliečne výrobky a syry. Ich konzistencia zaručuje ľahkú konzumovateľnosť a stráviteľnosť a nezanedbateľný je aj obsah vápnika, ktorého potreba je z hľadiska prevencie osteoporózy, čiže stareckého odvápňovania kostí vysoká. V prípade, že konzumácia mlieka spôsobuje tráviace ťažkosti, najčastejší je pocit nafukovania, odporúčajú sa kyslomliečne výrobky, tvaroh, syry. V zásade treba pri výbere uprednostňovať druhy s nízkym obsahom tuku.
Čo sa týka mäsa, ako je to s jeho konzmáciou u seniorov?
Konzumácia masa a vnutorností je dôležitá aj z pohľadu dostatočného príjmu železa. U starších ľudí pozorujeme sklon ku chudokrvnosti, ktorý je podmienený zhoršeným využívaním železa z titulu zníženej aktivity tráviacich, štiav, hlavne kyseliny soľnej. Nedostatočný príjem potravín obsahujúcich železo znásobuje možný deficit a sklon k anémii. Odporúčam jedenie hovädzieho, jahňacieho, kuracieho mäsa a rýb, ktoré je vhodné pripraviť varením alebo dusením. Ešte stále nedoceneným zdrojom kvalitných bielkovín sú strukoviny. V prípade, ak ich starší ľudia dobre tolerujú, je ich konzumácia vítaná. Obsah a skladba aminokyselín nachádzajúcich sa napríklad v sóji sú porovnateľné so živočíšnymi zdrojmi.
Pozorujeme zmeny v príjme vitamínov v staršom veku oproti mladším generáciám?
V zásade sa ich potreba nelíši od potreby v dospelom veku, v žiadnom prípade sa neznižuje, naopak napríklad potreba vitamínu B12 je vyššia. Strava starších ľudí musí obsahovať dostatok čerstvého ovocia a zeleniny, najma listovej. Týmto je zabezpečený tiež primeraný príjem vlákniny, ktorá má dôležitú funkciu pri odbúravaní nadbytočného cholesterolu a v urýchlovaní črevnej pasáže ako prevencie častej zápchy. Vo vyššom veku je veľmi významný tiež pitný režim. Samotný pocit smadu, ktorý je v tomto veku značne utlmený, nie je dostatočným a optimálnym ukazovateľom. Dostatok tekutín je nevyhnutný pre tráviace pochody, primerané vylučovanie moču a stolice. Výhodné je pitie minerálnych vôd, ich rôznorodá a prijateľná kombinácia a tiež osvedčených bylinkových čajov.
Zatiaľ sme hovorili o teoretických východiskách správneho stravovania u seniorov, aká je však prax?
Analýzy našich výskumov z piatich regiónov Slovenska poukázali na nedostatky vo výžive starších ľudí. Energeticky bola strava primeraná, respektíve odporúčaná dávka bola mierne prekračovaná, predovšetkým u mužov. Nedostatky však boli zistené hlavne v štruktúre príjmanej stravy, v zmysle výraznej nadspotreby tukov, keď odporúčaná dávka pre danú vekovú kategóriu bola prekračovaná u žien o 41% a u mužov až o 66%.
V čom bol teda problém?
Svedčí to o nadmernej konzumácii živočíšnych tukov, konzumácii lacnejších druhov bravčového mäsa a údenín s vysokým obsahom skrytých tukov, čo potvrdili aj naše dietetické analýzy. V príjme bielkovín a sacharidov sme zistili naopak deficit. Uvedená disproporcia v príjme základných živín sa odrazila v ich neprimeranom trojpomere, takže tuky sa na celkovom energetickom príjme podieľali 35 – 37,5 %, oproti odporúčaným 26 – 27 %. Výraznejší deficit bol zistený v príjme vitamínu C, odporúčaná dávka bola plnená len na 65 – 75 %. Konzumácia ovocia a zeleniny bola nízka, respektíve celkom absentovala, čo sa neprejavilo len v nedostatočnej saturácii organizmu vitamínom C, ako to potvrdili biochemické analýzy, ale tiež v deficitnej spotrebe vlákniny, ktorej odporúčaná dávka bola plnená na 68 %. Nedostatočná konzumácia mlieka, mliečnych výrobkov a syrov sa odrazila v deficitnom príjme vápnika a vitamínu B2. Odporúčaný príjem vápnika bol plnený na 79 % a vitamínu B2 na 80 %.