Dokážu mastné jedlá ovplyvniť vznik Alzheimerovej choroby?

Keď prvé príznaky signalizujú problém

Lekári sa pri diagnostikovaní spomínaného ochorenia zameriavajú predovšetkým na skúmanie kognitívnych schopností človeka. K nim patrí schopnosť pamätať si, učiť sa či rozprávať. Všímajú si predovšetkým dlhodobú a krátkodobú pamäť pacienta, ale aj to, ako je schopný riešiť bežné životné situácie. Rovnako sa zaoberajú skúmaním priestorovej orientácie a všímajú si, či senior dokáže rozpoznať rôzne tvary, alebo dokáže vymenovať čísla v presnom poradí. Dôležitú úlohu zohráva aj slovná zásoba, schopnosť vyjadriť svoje myšlienky a zmeny osobnosti. Ak si odborníci odpovedia na všetky tieto otázky negatívne, vzniká podozrenie na vznik Alzheimerovej choroby.

Neúprosná je v tomto prípade aj genetika. Ak mal totiž niektorý z rodičov gén so skráteným názvom APOE, tak má až trojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že sa bude po zvyšok života pasovať z uvedeným degeneratívnym ochorením mozgu. Pri horšom scenári, ak daný gén zdedí od oboch rodičov, šance na rozvoj Alzheimerovej choroby vzrastú desať až pätnásťnásobne. Nielen zdedené predispozície od rodičov dokážu negatívne ovplyvniť nástup ťažkej choroby.

Nezdravé tuky škodia aj mozgu

Ešte v 90. rokoch minulého storočia sa začal výskum projektu Zdravie a starnutie v Chicagu. Počas tohto vedeckého experimentu skúmali vedci skupinu približne tisíc zdravých ľudí. Zaujímali sa predovšetkým o ich životný štýl a konkrétny príjem potravín. Vo výskume pokračovali niekoľko rokov, pričom sa zamerali najmä na vzájomnú súvislosť medzi tým, aké potraviny výskumná vzorka konzumovala a poškodením kognitívnych schopností mozgu. V prvom kroku sledovali predovšetkým spotrebu nasýtených tukov, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v potravinách živočíšneho pôvodu, a to v mäse, masle a mliečnych výrobkoch.

Skúmanú vzorku rozdelili do dvoch skupín, pričom v prvej odsledovali konzumáciu približne 13 gramov nasýtených tukov denne. V druhej skupine až 25 gramov denne. Odborníci dospeli k záveru, že ľudia, ktorí spotrebujú denne vyššiu dávku nasýtených tukov, majú až trojnásobne vyššie riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Najmenšie riziko mali tí, ktorí prijali v priebehu dňa maximálne 4 gramy spomínaného druhu tuku.

Najhoršie skóre mali vyprážané jedlá

Výrazne horší dopad na vznik Alzheimerovej choroby mali takzvané trans-mastné kyseliny (tuky). Trans tuky vznikajú v potravinách najmä ich vyprážaním, pečením. Sú bežnou súčasťou vyprážaných rezňov, hranoliek, zemiakových lupienkov, niektorých koláčov a prepálených olejov. V tomto prípade boli výsledky desivejšie. Už len štyri gramy trans tukov denne výrazne zvýšili riziko vzniku spomínaného ochorenia mozgu. Z výskumu jednoznačne vyplynulo, že pokiaľ starší ľudia jedli menej nezdravých tukov, mali i napriek genetickej predispozícii menšie riziko vzniku ochorenia.

Naopak, doslova pohladenie pre ľudský mozog prinášajú takzvané zdravé tuky. Okrem pozitívneho vplyvu na pamäť majú blahodarný vplyv aj na činnosť srdca a ciev. K týmto druhom tukov patria predovšetkým omega-3-mastné kyseliny, ktoré sa vo veľkom množstve nachádzajú v rastlinných olejoch, orechoch či semenách rastlín. Skvelým zdrojom omega-3-mastných kyselín sú však aj niektoré druhy mastných morských rýb, ako sú losos, sleď či sardinky.