Dnes je v móde beh, behajú mladí aj starí. Tí v rokoch si myslia, že takto utečú starobe. Majú pravdu alebo sa mýlia?
Keď beháva mladý organizmus, ktorý je ešte v období vytvárania kostného alebo svalového tkaniva, získava oveľa ľahšie pohybové návyky a je neskôr akoby lepšie uspôsobený a pripravený na tento druh športu. Omnoho častejšie sa stretávame s úrazmi, opotrebovaním a poškodením u pacientov, ktorí začínajú behávať po 35. roku života a ktorí dovtedy nešportovali. Nielenže nemajú športové návyky, ale majú skôr určité zlozvyky, ktoré sa veľmi ťažko menia. Relatívne rýchlo vhupnú do tohto športu, kondične sa cítia v pohode, ale kým nadobudnú potrebnú svižnosť, mnohokrát dôjde k poškodeniu pohybového aparátu. Ľudia, ktorí behávajú od detstva, majú menej úrazov a menej poškodení ako tí, ktorí sa rozhodli na staré kolená predĺžiť si mladosť športom. Pohyb je výborný v hocijakom veku, no treba mať určitú sebareflexiu a uvedomiť si, na čo reálne mám. Vo vyššom veku naozaj nie je ideálne špekulovať nad zásadne novými aktivitami, ktoré si vyžadujú úplne iné zručnosti.
Pomáha beh omladnúť? Za akých podmienok?
Omladnúť psychicky, to áno. Človek sa cíti dobre aj preto, že sa pohybuje v kolektíve mladších ľudí. Rovnako sa pritom vytvárajú endorfíny, dotyčný dosahuje určité kondičné výsledky, nadobúda sebavedomie… Takže beh pomáha omladnúť. Pre organizmus je taktiež do určitej miery prospešný. Ja hovorím, že športovať v každom veku je rozumné. Otázka však je, či to platí pre človeka, ktorý má 40 rokov a rozhodol sa práve behať. Tu som si nie celkom istý. Po psychickej stránke je dosahovanie výsledkov motivujúce a nabudzujúce – niektorí tvrdia, že po štyridsiatke sa doslova stanú závislí od behu, čomu verím, ale následky sú oveľa horšie. Psychicky sa teda trochu omladnúť dá, ale fyzicky začne organizmus skôr chátrať. Paradoxne, pacient, ktorý bol 40 rokov pasívny a potom začne nárazovo športovať, môže byť na tom v šesťdesiatke horšie ako ten, ktorý celý čas nerobil nič. Mali by sme sa držať zlatej strednej cesty, ktorá umožňuje dlhodobo športovať v menších dávkach a pravidelne.
Radíte svojim pacientom, aby behali alebo im odporúčate iné športy? Ktoré sú vhodné pre starších?
V prvom rade bicykel a plávanie. To je fantastické, no u nás, žiaľ, nie až také dostupné. Bicykel, ten viete „schmatnúť“ hocikde. Severská chôdza, teda nordic walking, je tiež veľmi dobrá, odporúčam ju aj mladším pacientom, keďže sa pri nej dá určovať vlastné tempo a miera, do akej organizmus zaťažíme. Ak sa starší človek cíti pri sile, môže sa pustiť aj do kondičných športov. Musí však ovládať techniku. V prípade, že nikdy predtým nešportoval, mal by si nájsť niečo jednoduchšie a ľahko naučiteľné. Začať treba vždy pozvoľna.
Kedy je podľa vás človek starý? Závisí to od veku či od duševného nastavenia?
Z môjho pohľadu je všetko v hlave. Duševno a telesná kondícia spolu súvisia. Ak sme starí duchom, čoskoro dôjde aj na telesnú schránku. Keď je človek depresívny, nemá chuť sa hýbať, začne priberať na hmotnosti, má slabé svalstvo, je malátny, nie je so sebou spokojný a tak ďalej… Naopak, človek pozitívny a plný energie je životaschopný a dokáže aj s doničeným neštandardným organizmom veľmi veľa.