Odborníci upozorňujú na rastúce riziko nadmernej straty tekutín v tele, a to najmä u ľudí v staršom veku. Seniori totiž vyrastali v dobe, keď neboli všade na verejným miestach dostupné toalety. Vedome sa tak museli na verejnosti, v parkoch, kultúrnych a iných spoločenských akciách vyhýbať pitiu tekutín. Menší príjem vody pre nich znamenal menšiu potrebu močenia.
„Generácia 40+ vyrastala ešte v čase, keď stav a dostupnosť akýchkoľvek verejných sociálnych zariadení bol obmedzený, a tak nebolo účelné piť tekutiny mimo domova. Tento návyk pretrval do vyššieho veku, kedy sa znižuje citlivosť regulačných systémom a smäd ako signál prílišného zahustenia vnútorného prostredia sa objavuje neskôr,“ uvádza MUDr. Hana Matějovská Kubešová pre web www.medicinapropraxi.cz.
Keď telo volá o pomoc
Pre porovnanie, telo signalizuje väčšiu stratu tekutín pri jej úbytku o 1 – 2 % v organizme. V závislosti od veku uvedené percento predstavuje 0,6 – 1 liter vody. Pri takto výraznej dehydratácii dochádza k poklesu fyzických a duševných schopností človeka až o 20 %. Zatiaľ, čo mladší človek potrebuje na zahnanie smädu 250 – 300 ml vody, u starších ľudí je to len polovica z tohto objemu. U seniorov sa vďaka zahusťovaniu vnútorného prostredia predpokladá, že pijú menej vody, ako v skutočnosti ich organizmus potrebuje. Stanoviť presné množstvo pitia tekutín nie je jednoduché. Závisí od veku, fyzickej námahy, teploty prostredia, zdravotného stavu.
Dva litre už nestačia
Teória, ktorá sa zakladá na pití dvoch litrov tekutín denne sa v súčasnosti považuje za zastaralú. Do popredia sa dostávajú modernejšie výpočty. Jeden z nich zahŕňa pitie približne 40 ml tekutín na jeden kilogram hmotnosti. Pri váhe 75 kilogramov sú to až tri litre tekutín. V prípade zvýšenej fyzickej či psychickej námahe sa množstvo tekutín musí zvýšiť v priemere o pätinu. Najlepším zdrojom pre zabezpečenie dostatočného množstva tekutín v tele je pitná voda. Okrem toho sa odporúčajú minerálne vody a bylinkové čaje.
Veľa minerálov môže uškodiť
Minerálne vody sa vyznačujú zvýšeným množstvom minerálnych látok. Rozdeľujú sa na slabo, stredne a silne mineralizované. Do prvej skupiny patrí voda s obsahom 500 mg rozpustných látok na liter, stredné majú mineralizáciu do 1500 mg a silne mineralizované vody až 5000 mg na liter. Pitný režim by nemal byť založený len na pití minerálnych vôd, obzvlášť nie ak sú sýtené.
Ľudia so srdcovými problémami, acidózou a vredmi by sa mali úplne vyhýbať pitiu sýtených minerálok. Medzi najčastejšie látky, ktoré sa vyskytujú v minerálnych vodách sú sodík, vápnik, horčík, či železo. Pitný režim je vhodné dopĺňať aj vodou pre dojčatá, ktorá môžu mať maximálne 20 mg sodíka na liter, nesmie však obsahovať dusitany ani dusičnany.