Pozor po šesťdesiatke
Príznaky psychických ochorení považujú za prirodzenú súčasť života a z tohto dôvodu v tichosti znášajú ich nepríjemné následky. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR ľudia, ktorí sa počas celého života tešili dobrému psychickému zdraviu, môžu vo vyššom veku ochorieť na ťažkú depresiu, úzkostné stavy, demencie a iné psychické ochorenia. Štatistiky sú v tomto prípade znepokojivé. U seniorov totiž existuje vyššie riziko vzniku spomínaných chorôb než u ľudí v mladšom veku. Dobrou správou je, že väčšinu z nich je možné úspešne liečiť. Ťažkými príznakmi psychického ochorenia trpí 20 – 30 % ľudí nad šesťdesiat rokov.
Choroby sa zvyknú zhoršovať
V celosvetovom meradle sú seniori na prvom mieste v štatistike vzniku nových prípadov duševných ochorení. Zatiaľ čo u ľudí vo veku 45 – 64 trpí na duševné poruchy približne 93 zo stotisíc ľudí, u starších je to viac než dvojnásobok. Približne 4 % seniorov trpí na demenciu, pričom dve tretiny z tejto choroby zahŕňa Alzheimerova choroba. Zarážajúce je, že po sedemdesiatom roku života sa výskyt Alzheimera a demencie rapídne zvyšuje a po deväťdesiatke sa vyskytuje u každého druhého človeka.
Dôvodom je hanba
Prvou pomocou pri liečbe týchto závažných duševných ochorení je včasná diagnostika psychiatrom. Väčšina pacientov však zo strachu zo sociálnej izolácie či hanby nevyhľadajú lekársku pomoc, čo môže ich ťažkosti výrazne zhoršiť. Okrem spomínaných dôvodov považujú svoj stav za súčasť staroby, často sa však tiež domnievajú, že sa s ich problémami nedá nič spraviť. Napríklad podľa štatistík Spojených štátov amerických má problém s vyhľadaním zdravotnej pomoci až štvrtina starých ľudí. Seniori tvoria teda v USA iba dve percentá pacientov, ktorí navštevujú súkromné psychiatrické ambulancie či nemocnice. Odborníci odporúčajú, že vyhľadanie lekárskej pomoci je nevyhnutné pre návrat do šťastného a spokojného života.
Depresia vedie
Depresia je pritom považovaná za najrozšírenejšiu duševnú poruchu a postihuje 5 % ľudí nad 65 rokov. Lekári sa domnievajú, že až desať percent pacientov, ktorí majú príznaky demencie sú v skutočnosti depresívni. Za depresiu označujeme stav, ktorý trvá najmenej dva týždne a zahŕňa príznaky beznádeje, bezcennosti, neprimerané pocity viny, hlboký smútok, nervozitu, podráždenosť a často aj agresivitu. Fyzické ťažkosti zahŕňajú stratu chuti do jedla, alebo naopak zvýšenie apetítu, pretrvávajúcu únavu, fyzické bolesti a dokonca aj zápchu.
Sprievodnými príznakmi sú tiež plačlivosť, strata chuti na sex, poruchy pamäti a koncentrácie a v tom najhoršom prípade myšlienky alebo pokus o samovraždu. V dôsledku tohto ochorenia strácajú starší ľudia záujem nielen o seba, ale aj o rodinu, priateľov či blízkych. Pokiaľ sa príznaky prehupnú do ťažkých stavov spojených s túžbou zomrieť, je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Často sa v danom prípade musí poskytnúť aj bez súhlasu pacienta, a to najmä preto, aby mu lekári zachránili život.
Keď sa zhoršuje pamäť
Typickými ochoreniami ľudí vo vysokom veku sú tiež rôzne demencie. „Demencia, ktorá sa vyznačuje popletenosťou, zhoršením pamäti a dezorientáciou, nie je nutnou súčasťou starnutia. Napr. v USA trpí týmto ochorením iba 15 % starých ľudí. Z nich 60 % má Alzheimerovu chorobu, u ktorej dochádza k narastajúcemu odbúravaniu duševných schopností bez dosiaľ zistenej príčiny a dlhodobo účinnej liečby,“ uvádza MUDr. Katarína Kusá na stránke www.ruvzmi.sk. Zvyšných 40 % demencií sa môžu rozvinúť ako následok chronicky vysokého krvného tlaku, ochorenia ciev alebo predošlých mozgových mŕtvic.