Hudba, či už ju počúvame, sami hráme, alebo spievame, je terapeutickým nástrojom proti demencii. Táto jej prednosť však ešte nie je príliš využívaná. Britská štúdia, ktorú realizovalo Medzinárodné centrum pre dlhovekosť a dobročinná organizácia Utley Foundation, ukázala, ako terapia hudbou, či už ide o pasívne počúvanie, alebo o hudbu prevádzkovanú s nejakou formou účasti pacienta, nie je využívaná vo všetkých možnostiach, ktoré ponúka.
Podľa tejto štúdie len päť percent domovov s pacientmi postihnutými demenciou umožňuje zodpovedajúci prístup k hudbe a umeniu. Podľa experta na muzikoterapiu a neurofyziológiu Marka Iosu z talianskej Nadácie svätej Lucie je to podobné aj v Taliansku. Rastúci počet výskumov a projektov však ukazuje, aká je terapia hudbou a umením významná, pokiaľ ide o podporu pamäte a znižovanie agitovanosti spojené s demenciou.
Podľa výskumu trpia časti mozgu spojené s hudobnou pamäťou menším poškodením ako iné zóny spojené s pamäťou. Preto sa aj pacienti s ťažkým poškodením mozgu väčšinou dokážu tešiť z melódií, či už na kognitívnej, alebo psychickej úrovni.
„Prostredníctvom muzikoterapie sa u pacienta s demenciou, ktorý stratil značnú časť svojich spomienok, posilňuje pamäť tak, že sú v mozgu využívané alternatívne cesty namiesto tradičných," hovorí Marco Iosa. Tieto cesty vedú do oblastí mozgu spojených s hudobnou pamäťou, ktoré sú napríklad pri Alzheimerovej chorobe väčšinou zachované. Prostredníctvom rovnakého mechanizmu môže mať z hudby úžitok aj jazyková a vyjadrovacia schopnosť, pretože počúvanie piesní, ktoré mal pacient rád a ktoré obsahujú slová a výrazy, ktoré sú mu blízke, mu pomôže opakovať tieto slová ľahšie. „U osôb, ktoré netrpia žiadnou chorobou, je zrejme schopnosť hrať na nejaký nástroj pozitívnym faktorom, prispievajúcim k nižšiemu riziku vzniku týchto chorôb," uvádza Iosa. Hra na hudobný nástroj sa tak stáva zbraňou proti zhoršovaniu kognitívnych schopností v pokročilom veku.
Z muzikoterapie nemá prospech len kognitívna zóna. „Hudba pôsobí aj na psychopatologické aspekty spojené s demenciou tým, že znižuje depresie a úzkosť, ale aj agitovanosť pacienta," zdôrazňuje Iosa. Demencia je totiž často sprevádzaná symptómami, ako je silná agitovanosť, agresivita, poruchy nálady a spánku. V tomto prípade má hudba funkciu, rovnako ako liek, stabilizátora nálady a prispieva k lepším sociálnym interakciám pacienta.
„Muzikoterapia je účinná pri rôznych chorobách, chýbajú však ďalšie štrukturálne štúdie o jej vplyve na rôzne choroby," uvádza Iosa. Využívaniu tejto terapie dosiaľ bránia prekážky, dodáva.
Sú však niektoré projekty, ktoré využívajú muzikoterapiu pri iných chorobách, ako len pri demencii. „U pacientov, ktorí mali mŕtvicu, navrhujeme počúvanie hudby," hovorí Iosa. Ide o projekt, ktorý koordinuje profesor Alfredo Raglio a realizuje ho nadácia Maugeri v Pavii spolu s Nadáciou svätej Lucie. Napríklad keď pacient otvorí ruku, počuje melódiu, ktorá postupne silnie tak, ako sa pohybujú jeho prsty. Tak sa posilňujú kognitívne motorické schopnosti pacienta, ktorý za každý pohyb ruky dostáva pozitívny ohlas. Pacient je sám zapojený do svojej rehabilitácie. Využívanie muzikoterapie tak pomáha pacientovi, ale aj jeho terapeutovi.