Spolok, ktorého slávu v tom čase nemohol nikto predpovedať, sa zameral na vzdelávanie žien vo financiách, varení, východe detí, ale aj literatúre. Na jej čele sa vystriedali viaceré zvučné mená, napríklad v rokoch 1990 – 1993 spisovateľka Hana Zelinová, po nej na desať rokov Ing. Zora Breierová a v novembri 2013 sa stala predsedníčkou Magdaléna Vášaryová, ktorá pri príležitosti osláv Živeny poskytla Pravde rozhovor.
Pri okrúhlom výročí najväčšieho spolku na Slovensku sa patrí dať slovo jeho predsedníčke, vám pani Vášaryová. Ako by ste zhodnotili svoje poslanie od zvolenia do funkcie?
Čas rýchlo uteká a ja som už šesť rokov predsedníčkou Ústredia Živeny, spolku slovenských žien. Mojou prvou úlohou bolo zmodernizovať Stanovy spolku, pretože už nevyhovovali novej slovenskej legislatíve, tomu prispôsobiť aj organizačný poriadok, ktorý voláme pekne po slovensky Rukoväť a zaviesť pravidelné stretnutia predsedníctva spolku, ktoré sa skladá z predsedníčok a predsedu miestnych odborov. Zmenila som aj náplň pravidelnej kultúrnej akcie v Martine – Šoltésovej Martina. Podporili sme aj obnovovanie niektorých zaniknutých odborov, napríklad v Prešove a v Lučenci.
Spolok Živena môžu vzhľadom na jeho dlhú históriu považovať ľudia za archaický, ale ono tomu tak nie je. Čo je jeho cieľom v modernej dobe?
Živena mala vždy tri jasné priority. Prvou je kvalita vzdelania. Najprv to bolo vybojovanie možnosti študovať pre dievčatá, potom Živena založila niekoľko škôl a dnes sa znovu staráme o kvalitu vzdelania žien a detí a dokonca aj seniorov. V dobe informačných šumov je to veľmi potrebné. Druhou prioritou bolo odovzdávanie kultúrnych tradícií novým generáciám. Živeniarky zbierali už v 19. storočí autentické dôkazy ľudovej kultúry v jednotlivých regiónoch, ktoré sú vystavené v Národnom múzeu a dnes sa staráme, aby sme neprezentovali fínske vzory ako slovenské a podobne. Je nám ľúto, že sme nezískali súbor 120 bábik, ktoré pripravila živeniarka pani Paulovičová-Baková v sedemdesiatych rokoch 20. storočia v originálnych svadobných krojoch a neviem, čo je s touto unikátnou zbierkou.
A čo tretia priorita?
Treťou prioritou bolo a zostáva postavenie žien, detí a seniorov v slovenskej spoločnosti. Živeniarky počas celých 150 rokov mali veľmi bohato rozvinutý sociálny program a to trvá dodnes. Sledujeme legislatívu SR, ktorá sa týka žien, staráme sa o deti, starých a chorých, pre ktorých pripravujeme programy a organizujeme prednášky s témami, ktoré sú pre život žien dnes dôležité. Protestovali sme, keď parlament neprijal Istanbulský dohovor. Považujeme to za neprípustné zahrávanie sa s osudom týraných žien, detí a seniorov.
Aké sú ambície Živeny do ďalšieho obdobia ešte počas vášho pôsobenia?
Na budúci rok budeme mať znovu Programovú konferenciu, kde si určíme podrobnejšie ciele a jednotlivé miestne odbory ich pretavia do svojej práce. Ale naše tri priority tam budú znovu. Určite budeme diskutovať aj o problémoch, ktoré súvisia s pokrokom lekárskej vedy a ktoré sa týkajú žien. Hlas Živeny musí byť počuť tak, ako to bolo vždy počas 150 rokov našej existencie.
Spolok Živena, čo je na ňom tiež veľmi zaujímavé, pomáhali zakladať najmä muži, ale vníma sa najmä ako spolok žien. Majú aj muži význam v rámci tohto spolku?
Muži sú naďalej súčasťou Živeny, jeden z našich predsedov miestneho odboru je dokonca muž. Sme presvedčené, že nemá zmysel oddeľovať ženy a mužov v diskusii o problémoch dnešnej spoločnosti. Naši živeniari sú veľmi aktívni a sme rady, že pokračujeme v tejto tradícii. Dosiahnutie našich cieľov si neviem predstaviť bez spolupráce s našimi mužmi.
Čo je v súčasnosti hlavnou náplňou práce Živeny, koľko má členov na Slovensku a kto sa do neho môže prihlásiť?
Dnes je v Živene asi tisíc členiek a členov v trinástich miestnych odboroch: Bratislava, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Brezno, Čadca, Jelšava, Lučenec, Martin, Pezinok, Prešov, Smižany, Sučany, Žilina. Sme teda na celom Slovensku. Bratislavský odbor má zároveň klub Živeny v Prahe. Od tohto roku je Živena, spolok slovenských žien aj súčasťou Európskej únie žien, ktorá bola založená v roku 1953 a je členkou Rady Európy a OSN. Na našej webovej stránke www.zivena.net nájdu záujemkyne a záujemci všetky informácie, ktoré musia splniť, aby mohli v mieste svojho bydliska oživiť, alebo znovu založiť miestny odbor. Môžu si vytlačiť aj prihlášky a prečítať si naše Stanovy a Rukoväť. K výročiu spolku vyšla aj kniha o Živene, ktorá sa v súčasnosti predáva v kníhkupectvách. Má tristo strán, takže naša história i súčasnosť sú naozaj bohaté.