Ako pomáha seniorom hranie na počítači

Zatiaľ čo mladej generácii môže vysedávanie pri počítači alebo nad smartfónmi spôsobiť problémy s koncentráciou či učením, seniori sú na tom o čosi lepšie.

29.08.2019 06:00
hranie, tablet, hra, Foto:
Vedci zistili, že starší hráči, ktorí trávia viac času lúštením náročných online úloh, sú bystrejší než mladí ľudia.
debata (2)

Americkí vedci sa dušujú, že online vedomostné hry zlepšia ich kognitívne schopnosti a posunú ich na úroveň stredného veku.

Chytrejší vďaka pravidelnému tréningu

Krížovky, hádanie slov, lúštenie záhad, doplňovanie písmen. Počítačové hry, ktoré nie sú zamerané len na nič nehovoriacom ťukaní do displeja, ale na skutočnej práci so slovami, číslami či rovnicami majú podľa odborníkov z kalifornskej univerzity v Irvine pozitívny vplyv na psychický výkon starších ľudí. Vo svojich tvrdeniach zachádzajú tak ďaleko, že online hrám pripisujú schopnosť zlepšovať pamäť, učenie, koncentráciu a reč. Všetko je to však najmä o tréningu.

Dôležitý nie je počet strávených hodín pri mobilnom telefóne alebo klávesnici počítača, ale reálna schopnosť riešiť náročné úlohy. „Mozog síce nie je sval, ale rovnako ako naše telo, ak ho trénujeme, môže zlepšiť náš mentálny výkon,“ hovorí vedecký pracovník zo spomínanej univerzity Mark Seyvers.

U seniorov sa vraj nevytvára závislosť

Vedci dospeli k týmto zisteniam na základe analýzy známeho online systému, ktorí ponúka spotrebiteľom celú škálu zaujímavých hier. Navrhnuté sú tak, aby rozvíjali pozornosť, sústredenie a kreativitu hráča. Spočiatku sa zdalo, že nakoľko sú v systéme milióny používateľov, nebudú sa dať presne vymedziť údaje o starších ľuďoch a ich hráčskych pokrokoch.

Našťastie, vďaka údajom o veku, ktorí o sebe dobrovoľne prezradili online hráči, izolovali vzorku tisíc ľudí. Výskum pátral po tom, aký vplyv má pravidelné hranie hier u ľudí vo veku medzi 71 až 80 rokov v porovnaní s vekovou kategóriou od 21 do 80, ktorí nehrajú tak často. Po porovnaní obidvoch skupín vedci zistili, že starší hráči, ktorí trávia viac času lúštením náročných online úloh, sú bystrejší než mladí ľudia. Vedci sú zároveň presvedčení, že na rozdiel od mladej generácie u seniorov nevzniká závislosť na hraní.

Do boja s „Alzheimerom“

Podľa výskumníkov sa mozog nemusí trénovať len v online prostredí. Výborným pomocníkom pre zlepšenie psychickej kondície je pravidelný, aspoň štvrťhodinový tréning mozgu počas piatich dní v týždni. Mentálne funkcie precvičia aj vedomostné súťaže v televízii, či lúštenie krížoviek. Podobné účinky na ľudskú myseľ má aj fyzická aktivita, ktorá znižuje riziko takzvaného kognitívneho poklesu súvisiaceho s vekom, pričom zároveň chráni mozog pred degeneráciou. Výsledky štúdie z roku 2017 naznačujú, že aeróbne cvičenie môže zlepšiť pamäť u ľudí v rannej fáze Alzheimerovej choroby. Meditácia je zase vhodná na utužovanie krátkodobej aj dlhodobej pamäti a spánok v trvaní 7 – 8 hodín pomáha mozgu ukladať si spomienky na dlhší čas.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #koncentrácia #Alzheimerova choroba #krížovky #počítačové hry #vedomostná súťaž