Kedy prospievajú starším ľuďom prechádzky?

03.01.2018 06:30
prechádzka, dôchodca, seniori
Ilustračné foto. Autor:

Nie je pravda, že osobám stredného veku a seniorom robia prechádzky vždy dobre. Ak sa prechádzajú po frekventovaných uliciach, majú prechádzky negatívny vplyv na pľúca, srdce a koronárne tepny, a to najmä v tom prípade, že dotyčná osoba trpí dýchacími problémami alebo kardiocirkulačnými poruchami. Naopak, chôdza v parkoch alebo v peších zónach je prospešná a priaznivý efekt trvá viac ako deň. Píše to taliansky denník Corriere della Sera.

Pri výskume zverejnenom na stránkach časopisu The Lancet britskí vedci vybrali 119 osôb starších ako 60 rokov, z ktorých 40 sa tešilo dobrému zdraviu, 40 malo chronickú bronchitídu a 39 ischemickú chorobu. Polovica z nich sa mala prechádzať dve hodiny po Oxford Street, hlavnej dopravnej tepne Londýna, zatiaľ čo druhá skupina chodila po Hyde Parku. Niekoľko týždňov potom sa obe skupiny opäť vydali na tú istú prechádzku. Výskum ukázal, že zdravým osobám, ktoré sa prechádzali dve hodiny po Hyde Parku, sa zvýšila kapacita pľúc o 7,5 % a o päť percent sa spomalil srdcový rytmus. Tento efekt pretrval 26 hodín.

Prechádzka po Oxford Street zvýšila u zdravých ľudí srdcový rytmus o sedem percent, ale na pľúca nemala žiadny trvalejší vplyv. U chorých to bolo horšie: po dvojhodinovom chodení po tejto rušnej tepne dostávali záchvaty kašľa, zápal sliznice a ťažko sa im dýchalo. „Náš výskum potvrdzuje negatívny vplyv jemného prachu a ďalších znečisťujúcich látok na zdravie. Vyplýva z neho, že treba byť opatrný aj pri fyzických aktivitách, ktoré sú považované za zdravé,“ vysvetľuje autor štúdie Fan Chung z Inštitútu zdravého srdca a pľúc pri Kráľovskej univerzite v Londýne.

„Dieselové motory a ďalšie zdroje jemných prachových častíc a oxidov dusíka by mali byť v mestách zakázané, ako to práve majú v úmysle v Londýne a Paríži, kde stále viac stavajú na verejnú dopravu a elektromobily,“ vysvetľuje epidemiologička Carla Anconová. Jej nedávna štúdia z Ríma ukázala, že tu vlani z dôvodu znečistenia zomrelo predčasne 1 560 osôb, ďalších 960 zomrelo na koronárnu príhodu a 168 na rakovinu pľúc.

V tej istej štúdii kladie Anconová úmrtie takmer tisícky ľudí za vinu nedostatku zelene. „Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby mal každý obyvateľ mesta zelený priestor do vzdialenosti nanajvýš 300 metrov od miesta bydliska. Zeleň totiž chráni pred znečistením a stimuluje fyzickú aktivitu. V našich mestách to však tak nie je. Aj v takej zelenej metropole, ako je Rím, kde zeleň pokrýva 42 % plochy mesta, sa len polovica obyvateľov môže tešiť zo zelených priestorov na najmenej 5-tisíc štvorcových metroch v dosahu 300 metrov od svojho bydliska,“ uvádza Carla Anconová.

Správne urbanistické voľby, pokiaľ ide o dopravu a zeleň, môžu v našich znečistených mestách urobiť pre ich obyvateľov viac ako lieky.

#prechádzka #seniori
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk