Sú starší ľudia skutočne závislí od pomoci mladšej generácie?

, 05.07.2019 12:00
technológie, počítač, seniori
Spomedzi krajín v strednej a vo východnej Európe je práve na Slovensku celkom bežné, že sa požiadavky na pomoc stále opakujú. Autor:

Technológie zmenili spôsob nášho života. A ovplyvňujú aj naše okolie. Buď rady rozdávate alebo ich prijímate.

Stačí sa pozrieť napríklad na generáciu mileniálov, pre ktorých sú technológie prirodzenou súčasťou ich života prakticky od detstva. Až 34 % Slovákov starších ako 45 rokov sa však spolieha na svoje deti a 55 % slovenských používateľov mladších ako 45 rokov potvrdilo, že sa na nich starší členovia rodiny s prosbou o pomoc pri používaní technológií už niekedy obrátili.

Prieskum ukázal, že iba osem percent Slovákov starších ako 45 rokov si myslí, že má dostatočné znalosti o technológiách a dokážu si s prípadnými technologickými problémami poradiť sami. Zároveň až 64 % používateľov v tejto vekovej skupine vníma technológie ako neoddeliteľnú súčasť svojho života, ktorej sa nedá vyhnúť. Prirodzene sa tak v prípade, keď si nevedia rady, obracajú na svoje dospelé deti. „Mohol by si mi opraviť internet?“ „…ukázať mi, ako funguje ten cloud?“ alebo „…stiahneš mi bezpečnú aplikáciu na internetbanking?“

Viac ako polovica Slovákov (55 %) mladších ako 45 rokov potvrdila, že sa na nich starší člen rodiny už niekedy obrátil s podobnou otázkou. Zaujímavosťou je, že 62 % z nich cíti povinnosť podať pomocnú ruku. Ale až 11 % respondentov pod 45 rokov priznalo, že sa radšej vyhýba rodinným príslušníkom, ktorí by mohli od nich žiadať technickú pomoc.

Zaujímavým zistením je fakt, že 42 % Slovákov mladších ako 45 rokov, ktorí si s technológiami netykajú, sa v prvom rade s problémom obracia na svojho partnera či partnerku, na rozdiel od staršej generácie, ktorá smeruje otázky na svoje dospelé deti. Slovensko však na tom nie je najhoršie. Zatiaľ čo sa na pomoc svojich dospelých detí spolieha 34 % všetkých opýtaných Slovákov, v susednom Česku je to až 38 %. Naopak, viac ako tretina používateľov v Maďarsku, ktorí narazia doma na problém s technológiou, neváha zaplatiť expertovi, ktorý im problém pomôže vyriešiť.

„Staršia generácia síce môže mať dobrý úmysel zvládnuť technologické výzvy aj bez pomoci niekoho ďalšieho, nemá však na to potrebné znalosti. Problematika starším ľuďom nie je blízka a na každom rohu na nich číhajú negatívne správy o kybernetických hrozbách, a tak sa v prípade problému väčšinou obracajú na tých, ktorým dôverujú. Preto asi neexistuje domácnosť, v ktorej by neodznela fráza „Prosím, mohol by si mi pomôcť s…“ Pre niektorých mileniálov sú tieto požiadavky celkom otravné, väčšina však cíti povinnosť poskytnúť rodinným príslušníkom technickú podporu,“ hovorí Miroslav Kořen, generálny riaditeľ Kaspersky pre východnú Európu.

Spomedzi krajín v strednej a vo východnej Európe je práve na Slovensku celkom bežné, že sa požiadavky na pomoc stále opakujú. Až 46 % Slovákov pomáha svojim starším rodinným príslušníkom opakovane, zatiaľ čo v Česku to je 41 % a v Maďarsku 40 %. Na porovnanie, svetový priemer je 30 %.

„Dramatický nárast technológií je výzvou pre všetky generácie. Všetci sa musíme neustále učiť, ako z toho čo najviac vyťažiť. Ľudia v druhej polovici svojho života môžu mať problém popasovať sa s novými technológiami a obávajú sa rizík spojených s ich využívaním. Aj preto sa často obracajú na svojich technologických „hrdinov“ – mileniálov, ktorí im podajú pomocnú ruku,“ hovorí uznávaná psychologička Kathleen Saxtonová.

Medzi problémy, ktoré najčastejšie sužujú slovenských používateľov, patrí neznalosť technológie cloudu (27 %), schopnosť bezpečne zaobchádzať s online dátami (22 %), schopnosť rozpoznať spam a podvodné e-maily a linky (21 %) a inštalácia bezpečnostnej ochrany (20 %).

Každý desiaty slovenský senior neplánuje svoje výdavky a nerieši, či vystačí s dôchodkom

Viac ako 35-tisíc dôchodcov je v exekúcii. Podľa nedávneho prieskumu až 10 % ľudí v dôchodkovom veku (viac ako 65 rokov) nijako zvlášť neplánuje, ako vyjde so svojím mesačným príjmom, tvoreným spravidla len starobným dôchodkom. Peniaze na sporenie si ukladá len sedem percent dôchodcov, zatiaľ čo 25 % si musí celý mesiac zarábať na ďalšie platby. Pritom viac ako dve pätiny oslovených seniorov majú pôžičku alebo úver.

„K hospodáreniu s financiami pristupuje zodpovedne 54 % dôchodcov, ktorí si zo svojho dôchodku najprv odložia peniaze na pravidelné platby či poplatky a potom so zvyškom voľne nakladajú,“ hovorí Jana Žaludová, tlačová hovorkyňa spoločnosti KRUK, ktorá prieskum realizovala. Plánovanie financií je pritom veľmi dôležité v každom veku, ako napokon ukazuje rastúci počet výplat dôchodkov s exekučnou zrážkou. Počas roku 2018 sa počet slovenských dôchodcov s exekučnou zrážkou pohyboval okolo 35-tisíc, pričom v roku 2013 to bolo mierne nad 23-tisíc. Viac ako polovicu tvoria seniori so starobným dôchodkom, druhou najpočetnejšou skupinou sú dôchodcovia s invalidným dôchodkom.

Dôchodcovia si so sebou často nesú dlhy zo svojho produktívneho veku. „Výnimkou nie sú ani prípady, keď sa seniori zadlžia kvôli svojim deťom alebo vnúčatám, pre ktorých si priamo požičajú peniaze, alebo ručia za ich vlastné nesplatené dlhy. Mnoho našich klientov sa spoliehalo na dohodu s deťmi, že budú pravidelne splácať svoje záväzky, veľmi často je však realita odlišná,“ doplňuje Jana Žaludová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#penzia #technológie #mladá generácia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku

+ Vaše zdravie dnes dostane nový nádych, máte sa načo tešiť.
Naučíte sa obhájiť samého seba a stáť si za...

+ Prečistite si svoj organizmus, momentálne to potrebujete.
Všetky chyby sa dajú napraviť, preto sa zbytočne...