Starobný dôchodca, ktorý dostáva plat i dôchodok
Zvýšenie dôchodku sa vypočíta ako súčin jednej polovice osobných mzdových bodov získaných po dovŕšení dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
- Osobný mzdový bod sa odvíja od príjmu, z ktorého si platíte odvody. Aktuálna dôchodková hodnota sa mení každý rok v závislosti od vývoja priemerných platov v treťom štvrťroku. Tento rok je na úrovni 12,6657 eura.
Človek v dôchodkovom veku, ktorý pracuje a nepoberá dôchodok
Človek, ktorý dosiahne dôchodkový vek, nemusí hneď požiadať o dôchodok. Ak pracuje a nedostáva dôchodok, má nárok na zvýšenie svojej penzie, ktorá by mu patrila ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. Zvýšenie sa vypočíta ako súčin osobných mzdových bodov získaných po dosiahnutí dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Takto vypočítaný dôchodok sa ďalej zvýši o pol percenta za každých 30 dní, keď senior bol dôchodkovo poistený, no nepoberal dôchodok, hoci mal naň nárok. Ak by niekto napríklad požiadal o dôchodok až po jednom roku po dosiahnutí dôchodkového veku, jeho penzia sa zvýši o šesť percent.
Pracujúci predčasný dôchodca
Pracovať môže aj predčasný dôchodca. Ak mu z tejto práce vznikne povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa mu zastaví výplatu dôchodku. Na dohodu však pracovať od júla minulého roku predčasní penzisti môžu. Musia si však uplatniť odvodovú výnimku a ich ročný príjem nesmie prekročiť 2 400 eur.
Po skončení práce môžu predčasní penzisti požiadať Sociálnu poisťovňu o uvoľnenie výplaty dôchodku a zároveň o zvýšenie svojho dôchodku. To sa vypočíta ako súčin osobných mzdových bodov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zároveň sa im dôchodok zvýši o pol percenta za každých začatých 30 dní, keď dôchodok nepoberali, pretože pracovali. Požiadať o toto polpercentné zvýšenie môžu až po dosiahnutí dôchodkového veku.
Čo musíte dostať od zamestnávateľa, ak pracujete na zmluvu
Dovolenka
- Zákonník práce priznáva všetkým zamestnancom minimálne štyri týždne platenej dovolenky do roka. Kto do konca daného kalendárneho roku dovŕši 33 rokov veku, má nárok najmenej na päť týždňov dovolenky. Nárok na dovolenku majú ľudia, ktorí u toho istého zamestnávateľa odpracujú minimálne 60 dní.
- Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina z celoročnej dovolenky.
- Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa počíta z platov v kalendárnom štvrťroku, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom si zamestnanec berie dovolenku. Ak by si chcel niekto zobrať dovolenku v júli, bude sa mu náhrada mzdy počítať z platu, ktorý poberal od apríla do júna. Dovolenku sa preto oplatí brať po tom, čo zamestnanec dostane odmeny.
Príplatky
- Zamestnanec, ktorý pracuje v noci, má nárok na príplatok vo výške 40 percent z minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu, čo je v súčasnosti 1,196 eura.
- Za prácu vo sviatok musí zamestnanec dostať príplatok vo výške 100 percent svojho priemerného hodinového zárobku.
- Ak zamestnanec pracuje v sobotu, musí dostať príplatok vo výške 50 percent z minimálnej mzdy, za každú hodinu tak dostane 1,495 eura.
- Za prácu v nedeľu má zamestnanec nárok na príplatok vo výške 100 percent z minimálnej mzdy, čo je 2,989 eura na hodinu.
Stravné lístky
- Po odpracovaní viac ako štyroch hodín musí zamestnávateľ aj pracujúcemu dôchodcovi zabezpečiť jedlo alebo mu dať stravný lístok. Minimálna hodnota stravného lístka bude od 1. júla tohto roku vo výške 3,83 eura. Zamestnávateľ z toho musí zaplatiť aspoň 55 percent. Dohodári môžu dostať stravné lístky, len ak im ich zamestnávateľ prizná v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v prípade dôležitých osobných prekážok, ktorými sú napríklad:
- vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času
- sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie (najviac na sedem dní v kalendárnom roku)
- pri úmrtí manžela alebo dieťaťa má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, pri úmrtí súrodenca alebo rodiča patrí pracovné voľno na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec zabezpečuje ich pohreb
- znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím
- nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy
- presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľno bez náhrady mzdy najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni. Ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy
- vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej lehoty
Čo musia dostať dohodári
- Zamestnávateľ im musí vyplácať aspoň minimálnu mzdu. V tomto roku je hodinová minimálna mzda vo výške 2,759 eura. To znamená, že ak za mesiac odpracujete 40 hodín na dohodu, zamestnávateľ vám musí vyplatiť v hrubom aspoň 110,36 eura.
- Majú nárok na voľno v prípade dôležitých osobných prekážok v práci. Zamestnávateľ im preto musí poskytnúť voľno napríklad na návštevu lekára. Na rozdiel od riadnych zamestnancov však majú nárok len na neplatené voľno. Zamestnávateľ im naďalej nemusí poskytnúť voľno na presťahovanie ani na nájdenie nového pracovného miesta, ak dostanú výpoveď.
- Týkajú sa ich aj ustanovenia o pracovnom čase. Počas 24 hodín nemôžu ľudia pracujúci na dohodu odpracovať viac ako 12 hodín. Mladiství zamestnanci môžu v priebehu 24 hodín odpracovať maximálne 8 hodín.