Pravdepodobne najväčšou výhodou, ktorú penzisti vďaka práci získajú, je, že sa im môže zvýšiť ich dôchodok. Ak sa zamestnajú na zmluvu, zamestnávateľ im musí zo mzdy strhávať odvody na dôchodkové poistenie. V prípade, že pracujú na dohodu, môžu si uplatniť odvodovú výnimku na jednu dohodu a v takom prípade poistné neplatia až do príjmu 200 eur.
Požiadať o zvýšenie dôchodku môže penzista až po zániku dôchodkového poistenia, teda keď prestane pracovať. V prípade, že niekto počas roka neprestane pracovať, alebo o zvýšenie penzie nepožiada, Sociálna poisťovňa mu nasledujúci rok zvýši dôchodok automaticky. V tomto roku zvýšila penzie viac ako 172-tisíc starobným a predčasným dôchodcom. Ak niekto pracoval na dohodu a vôbec neplatil odvody, na zvýšenie dôchodku nárok nemá.
Napriek tomu, že pracovať môžu aj invalidní penzisti, nárok na zvýšenie invalidného dôchodku z tohto dôvodu nemajú. Zaplatené odvody sa im zohľadnia až pri výpočte starobného dôchodku. Pracujúci starobní penzisti väčšinou nemajú na rozdiel od iných zamestnancov nárok na nezdaniteľné minimum. To sa im totiž znižuje o vyplatený dôchodok. A keďže priemerný starobný dôchodok dosahuje 458,64 eura a mesačná suma nezdaniteľného minima je 328,11 eura, znamená to, že väčšina penzistov si nezdaniteľnú časť základu dane nemôže uplatniť.
Pri posudzovaní nároku na nezdaniteľné minimum sa vždy berie do úvahy celoročný príjem. To znamená, že ak niekto pracuje len pár mesiacov, môže mu vzniknúť nárok na nezdaniteľnú sumu, a to aj v prípade, ak jeho mesačný zárobok bude vyšší ako 328,11 eura. Dôležité je, aby jeho celoročný príjem neprekročil sumu 3 937,35 eura. Nezdaniteľné minimum sa kráti vždy len tým ľuďom, ktorí mali nárok na starobný dôchodok počas celého roka alebo im bol spätne priznaný k januáru. Ak niekto pôjde do dôchodku počas tohto roka, môže mu vďaka tomu vzniknúť nárok na vrátenie daní. Aj napriek tomu, že pracoval len niekoľko mesiacov, má totiž nárok na celoročnú nezdaniteľnú sumu.
Vo výhode sú tí penzisti, ktorí zarábajú málo. Ak za rok ich hrubý príjem neprekročí polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, čo je v tomto roku 1 968,67 eura, nemusia vôbec platiť daň. A ak im ju zamestnávateľ už strhol, majú nárok na jej vrátenie. O tom, či je príjem oslobodený od dane, rozhoduje hrubý príjem od všetkých zamestnávateľov ešte pred odpočítaním odvodov.
Penzisti, ktorí splnia podmienku na oslobodenie od daní, ich nedostanú naspäť automaticky, ale len ak sami podajú daňové priznanie. V prípade, že za niekoho vykoná ročné zúčtovanie zamestnávateľ, štát mu daň nevráti.