Dôchodcovia, ktorí nemajú iný príjem, nemusia platiť daň, ak z prenájmu zarobia menej ako polovicu nezdaniteľnej časti základu dane. To znamená, že ak im po odpočítaní nezdaniteľnej sumy vo výške 500 eur zostane v roku 2019 najviac 1 968,67 eura, nemusia vôbec svoj príjem zdaniť.
Ak byt prenajímajú manželia, ktorí ho vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve, môžu si príjem rozdeliť a každý z nich si tak uplatní nezdaniteľnú sumu pri prenájme a takisto oslobodenie od dane do výšky 1 968,67 eura. To znamená, že manželia dôchodcovia neplatia daň vtedy, ak za rok na prenájme zarobia menej ako 4 937,34 eura.
Ak zarobia viac, môžu si príjem rozdeliť v takom pomere, že jeden z nich zarobí 2 468,67 eura a nebude tak musieť vôbec platiť daň a druhý si zo zvyšnej sumy odpočíta 500 eur a zo zvyšku zaplatí daň.
Aké dane zaplatia prenajímatelia
Príklad 1
- Starobný dôchodca prenajíma celý rok byt za 200 eur mesačne. Okrem dôchodku je to jeho jediný príjem.
- Jeho celoročný príjem z prenájmu dosiahne 2 400 eur. Z tejto sumy si môže odpočítať 500-eurovú nezdaniteľnú časť. Po odpočítaní tejto sumy mu zostane 1 900 eur. Keďže táto suma je nižšia ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane (1 968,67 eura), nebude platiť žiadnu daň.
Príklad 2
- Dôchodca prenajíma byt za 380 eur mesačne. Jeho mesačné výdavky spojené s prenájmom sú 140 eur.
- Celoročný príjem z prenájmu dosiahne 4 560 eur a výdavky 1 680 eur. Zo svojho príjmu si odpočíta 500-eurovú nezdaniteľnú časť a do daňového priznania uvedie len príjem vo výške 4 060 eur. Keďže sem zapíše len 89,035 percenta zo svojho príjmu, uvedie sem takisto rovnaké percento zo svojich výdavkov. Do kolónky výdavky preto uvedie sumu 1 495,79 eura. Jeho zisk preto dosiahne 2 564,21 eura. Na dani zaplatí 19 percent zo zisku, čo je 487,19 eura.
Príklad 3
- Manželia dôchodcovia prenajímajú celý rok byt za 400 eur mesačne. Ich mesačné výdavky spojené s prenájmom sú 160 eur. Byt vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve.
- Ich celoročný príjem z prenájmu dosiahne 4 800 eur. Tento príjem si môžu rozdeliť podľa vlastnej dohody, v tomto prípade ho môžu rozdeliť aj na polovicu. Každý z nich tak zarobí 2 400 eur. Obaja si môžu odpočítať 500-eurovú nezdaniteľnú časť, čo znamená, že každý z nich bude mať príjem vo výške 1 900 eur. Keďže táto suma je nižšia ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane (1 968,67 eura), nemusí ani jeden z nich podať daňové priznanie ani zaplatiť daň.
Príklad 4
- Manželia dôchodcovia prenajímajú byt za 600 eur mesačne. Ich mesačné výdavky spojené s prenájmom sú 250 eur. Byt vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve.
- Za celý rok zarobia na prenájme v hrubom 7 200 eur a ich výdavky dosiahnu 3 000 eur. Keďže byt vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve, môžu si svoj zárobok rozdeliť podľa vzájomnej dohody. Najviac sa im vyplatí, ak si príjem rozdelia tak, aby jeden z nich nemusel vôbec platiť daň. Manžel si tak dá príjem vo výške 2 468,67 eura. Po odpočítaní 500 eur mu zostane 1 968,67 eura, čo je presne hranica, po ktorú netreba platiť daň. Manžel preto nebude musieť podávať daňové priznanie ani platiť daň. Manželka si na seba napíše zvyšný príjem, čo je 4 731,33 eura. Z tejto sumy si odpočíta 500 eur a do daňového priznania uvedie zárobok 4 231,33 eura. V rovnakom pomere, v akom si rozdelili príjem, si musia rozdeliť aj výdavky. Keďže manželka má na seba napísaných 65,71 percenta z celkových príjmov, musí si do daňového priznania uviesť aj rovnaké percento z celkových výdavkov, čo je 1 971,38 eura. Túto sumu musí znížiť v rovnakom pomere, v akom si znížila príjmy vďaka odpočítaniu 500 eur. Do daňového priznania preto uvedie výdavky vo výške 1 763,04 eura. Jej zisk preto dosiahne 2 468,29 eura a daň 468,97 eura. Ak by si príjem rozdelili na polovicu, každý by si síce odrátal 500 eur, ale zvyšok by musel zdaniť. Vďaka takémuto nerovnomernému rozdeleniu príjmu preto ušetria na daniach 218,19 eura.
Otázky a odpovede k daniam dôchodcov
Na akú nezdaniteľnú sumu majú dôchodcovia nárok?
Pracujúcim penzistom sa nezdaniteľná časť základu dane znižuje o vyplatený dôchodok. Zo základnej sumy nezdaniteľného minima vo výške 3 937,35 eura si odpočítajú svoj celoročný dôchodok. Počíta sa len riadny dôchodok, na vianočný príspevok sa neprihliada. Ak má niekto ročný dôchodok vyšší dôchodok ako 3 937,35 eura, nemá nárok na žiadne nezdaniteľné minimum. Zároveň platí, že nezdaniteľná časť sa znižuje len tým starobným a predčasným dôchodcom, ktorí poberali dôchodok celý minulý rok alebo im bol spätne priznaný k začiatku roku. Invalidní dôchodcovia majú nárok na plnú sumu nezdaniteľného minima bez ohľadu na výšku svojho dôchodku.
Koľko môžu penzisti zarobiť bez daní?
Od dane je oslobodený príjem do výšky polovice nezdaniteľnej časti základu dane, čo je 1 968,67 eura. Ak penzista zarobí v tomto roku menej, štát mu vráti všetky zaplatené dane. Naopak ak bude jeho príjem čo i len o jeden cent vyšší, zvyčajne už nárok na vrátenie daní nemá.
Ako môžu dôchodcovia požiadať o vrátenie daní?
Ak je penzista zamestnaný a jeho zárobok neprekročí 1 968,67 eura, môže požiadať o vrátenie zaplatených daní v daňovom priznaní. V takom prípade podá daňové priznanie typu A, pričom o vrátenie preplatku sa žiada v 11. oddiele daňového priznania.
Dostanú naspäť zaplatenú daň aj tí, ktorí požiadajú zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania?
Kto chce využiť oslobodenie od dane do výšky polovice nezdaniteľnej časti základu dane, musí sám podať daňové priznanie. V ročnom zúčtovaní si toto zvýhodnenie nemožno uplatniť.
Pracujem mesačne za 170 eur. Dostanem naspäť dane, keďže môj základ dane po odpočítaní odvodov je nižší ako polovica nezdaniteľného minima?
O tom, či musíte platiť daň, alebo nie, rozhoduje celkový zdaniteľný príjem. Aj keď váš zárobok po odpočítaní odvodov je nižší ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane (1 968,67 eura), dôležitý je váš hrubý zárobok ešte pred odpočítaním odvodov. Ten dosiahne 2 040 eur, čo je viac ako polovica nezdaniteľného minima. Preto vám nevznikne nárok na vrátenie daní. Časť daní by ste mohli dostať naspäť len v prípade, ak by váš ročný dôchodok bol nižší ako 3 937,35 eura.
Od 15. apríla poberám dôchodok 460 eur. Dovtedy som pracoval. Na akú nezdaniteľnú sumu mám nárok?
Nezdaniteľná časť základu dane sa znižuje len tým ľuďom, ktorí poberali dôchodok celý rok, alebo im bol spätne priznaný k začiatku roka. Keďže vy ste začali poberať dôchodok až počas roka, máte nárok na plnú sumu nezdaniteľného minima vo výške 3 937,35 eura, a to bez ohľadu na to, že ste pracovali len niekoľko mesiacov. Vďaka tomu vám môže vzniknúť preplatok na dani.
Mojím jediným príjmom okrem dôchodku sú úroky z vkladu v banke. Tá mi však úrok zdanila. Môžem získať naspäť túto daň?
Aj keď v minulosti bolo možné získať naspäť dane, ktoré banka strhla z úrokov, v súčasnosti to nie je možné. Keďže sa úroky zdaňujú zrážkovou daňou, považuje sa tento príjem za daňovo vysporiadaný a už ho nie je možné uviesť do daňového priznania. Preto vám štát túto daň nevráti.
S manželom sme predali byt, ktorý sme kúpili pred desiatimi rokmi. V byte sme nemali trvalé bydlisko. Musíme zaplatiť daň?
O tom, či je príjem z predaja bytu oslobodený od dane, v súčasnosti už nerozhoduje to, či v ňom mal daný človek trvalé bydlisko, alebo nie. Dôležité je, ako dlho ste daný byt vlastnili. Daň pritom netreba platiť v prípade, ak ste ho vlastnili viac ako päť rokov. Keďže ste túto lehotu prekročili, nemusíte podávať daňové priznanie ani platiť daň.