Snívame len pár minút
Snívanie je typické najmä pre takzvanú REM fázu nášho spánku. Ide o časť nočného odpočinku, ktorú charakterizujú rýchle pohyby očí. Väčšina ľudí má spomínanú fázu v druhej polovici noci. V prípade, že spíte sedem hodín, REM fáza predstavuje približne 20 % z celkového času spánku. V nej sa teda nachádzate približne pol druha hodiny.
Zaujímavé však je, že pamätať si dokážeme len desať posledných minút. Odborníci doteraz nepoznajú úplne presnú odpoveď na otázku, prečo počas noci snívame. Zhodujú sa však na tom, že cieľom tohto procesu je predovšetkým vyrovnávanie sa mozgu s emocionálnymi problémami bežného života. Snívanie navyše pomáha pri triedení spomienok a zlepšuje tvorivosť.
Každý sníva, nie každý si to pamätá
Spomienka na sny nemá podľa vedcov nič spoločného s tým, ako pokojne ste v noci spali. Vybavenie si zážitkov z nočného snívania je však o čosi komplikovanejšie. Táto schopnosť závisí od úrovne stresu a najmä liekov, ktoré sa užívajú na zlepšenie a prehĺbenie kvality spánku. Odborníci zároveň tvrdia, že úzkostliví a depresívni ľudia si lepšie spomenú na sny, než ľudia, ktorých netrápia tieto zdravotné problémy. V prípade užívania antidepresív sa proces „tvorby“ snov môže skomplikovať alebo dočasne vytratiť. Doktor Shelby Harris z Centra pre porúch spánku v New Yorku pre portál everydayhealth.com tvrdí, že každý človek sníva, ale nie každý si aj sen zapamätá.
Prvé minúty po prebudení rozhodnú
Najvhodnejší čas na to, aby ste si spomenuli na sen, je prvých 90 sekúnd po prebudení. Autor knihy Dream on it, Lauri Loewenberg, odporúča, aby ste ihneď po zobudení nerobili prudké pohyby a zachovali si rovnakú pozíciu, ako keď ste otvorili oči. Nasleduje fáza akéhosi prehrávania si myšlienok, pocitov a obrazov z nočného snívania.
V prípade, že sa so svojimi snami nepodelíte krátko po prebudení s partnerom alebo známymi, na sen jednoducho zabudnete skôr, než sa stihnete naraňajkovať. Dr. Loewenberg presviedča, že čítanie poznámok o snoch zlepšuje vybavovanie si tých ďalších.
Pomôže aj vitamín
Schopnosť zapamätať si sny ovplyvňuje podľa neho aj množstvo vitamínu B6 (pyridoxín) v našom tele. Štúdia, ktorá bola minulý rok publikovaná v časopise Perceptual and Motor Skills na vzorke sto účastníkov zistila, že jedinci, ktorí si pred spaním doplnili vitamín B6, mali väčšiu šancu zapamätať si sny oproti tým, ktorí tento vitamín neužívali pred uložením sa do postele.
V tejto súvislosti sa objavujú aj varovania pri užívaní pyridoxínu. Štúdia totiž zároveň potvrdila, že vitamín B6 môže zhoršovať kvalitu spánku a spôsobovať väčšiu únavu ráno po prebudení. Odporúčaná denná dávka spomínanej mikroživiny je na úrovni sto miligramov. Pri jej prekročení dochádza k poškodeniu nervov, k strate kontroly nad pohybom končatín a rovnováhou.
Keď sa nechce z postele
Lepšiemu uchovaniu snov v pamäti pomáha aj nastavenie si budíka približne na desať minút pred obvyklým časom vyhradeným na zobudenie. Ak si po zazvonení tohto nepríjemného alarmu ešte na približne desať minút zdriemnete, môžete si zlepšiť zapamätanie sna. Krátke prebudenie totiž podľa odborníkov umožňuje mozgu zaregistrovať a zapamätať si sny v poslednom cykle REM spánku.
Pokiaľ sa snažíte o udržanie čo najkvalitnejšieho spánku, buďte obozretní. Experti na spánok upozorňujú, že takéto krátke opätovné „zadriemanie“ ani zďaleka nespĺňa požiadavky na dobrý spánok. Navyše, ak sa zobúdzate každý deň v rovnakom čase, máte väčšiu pravdepodobnosť, že si udržíte dlhodobo zdravý a kvalitný spánok.