"Jarná únava predstavuje súhrn nepríjemných pocitov, ktoré sa objektívne prejavujú u všetkých vekových kategórií. Nejde však o diagnostickú jednotku, preto sa tento pojem v medicíne oficiálne nevyskytuje,“ hovorí docentka Jana Hamade, vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva.
Čo vlastne jarnú únavu spôsobuje? "Súvisí s biorytmami, ktoré ľudský organizmus výrazne ovplyvňujú. Počas zimného obdobia neprijímame dostatok slnečného svetla, čo sa prejaví úbytkom energie, malátnosťou a negatívnym psychickým naladením. Na vine nie je moderná doba, jarnou únavou trpeli už aj naši predkovia. Po skončení zimy je organizmus vyčerpaný a unavený zo stresov a z chorôb. V zime sa ľudia viac pohybujú v uzavretých priestoroch, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť prenosu infekčných chorôb formou kvapôčkovej infekcie. Zvýšená je aj produkcia smogu, ktorá má za následok vyšší podiel kyslíkových radikálov. Tieto látky potom ešte viac zaťažujú organizmus a zvyšujú náchylnosť k infekcii. Svoju úlohu zohráva i to, že počas zimy jedávame menej ovocia a zeleniny. To všetko kladie veľké nároky na telo, ktoré musí často maximálne využívať rezervy energie, ako aj imunitného systému,“ vysvetľuje docentka Jana Hamade.
"Pred príchodom jarných dní je dôležité zvýšiť príjem čerstvého ovocia a zeleniny, nezabúdajte ani na pravidelné pitie vody, ktorú môžete striedať s nesladenými čajmi či so šťavami. Z vitamínov je najdôležitejší prísun vitamínu C. Imunitný systém podporíte užívaním prírodných látok zo skupiny antioxidantov, ktoré zmierňujú pôsobenie voľných kyslíkových radikálov, ako sú vitamíny A, B, C a minerály, selén a zinok,“ radí odborníčka.
To, že pohyb je dôležitý, vie každý. Štúdie z posledných rokov však ukázali, že môžeme urobiť veľa pre naše srdce, aj keď začneme s pohybom v strednom veku. Šesť rokov pravidelného cvičenia stačí na to, aby sa o tretinu znížilo riziko srdcovej nedostatočnosti, píše sa v správe ČTK. Ak chcete žiť dlhšie, musíte odpočívať a spať. Spánok regeneruje, chráni imunitný systém a pomáha predchádzať Alzheimerovej chorobe. Dospelí by mali spať sedem až osem hodín. Štúdie preukázali, že nedostatok spánku súvisí s výskytom obezity, srdcových chorôb a depresiou. Aj chronický stres zvyšuje riziko infarktu a mŕtvice.
Podľa početných vedeckých výskumov môže aj obmedzenie prísunu kalórií spomaliť proces starnutia a pomáhať imunitnému systému. „Náš organizmus dobre toleruje obmedzenia v jedle aj pôst,“ vysvetľuje profesor Stefano Erzegovesi z nemocnice Svätého Rafaela v Miláne. „Odľahčenie nášho jedálneho lístka oživuje genetické mechanizmy. Gény, ktoré sa takto aktivujú, sú rovnaké ako tie, ktoré regulujú proces starnutia. Pôsobia dvoma spôsobmi: redukujú zápaly a aktivujú faktory rastu a obnovy buniek,“ hovorí. Stačí jednodňový pôst a v mozgu sa vytvoria nové neuróny a organizmus zaujme pozíciu sebaobrany: zlepšuje imunitné reakcie, spomaľuje rast nádorov (aspoň u myší), znižuje zápaly," uvádza správa ČTK.
Minulý víkend sa menil zimný čas na letný. Počas prvých dvoch až troch týždňov tak môžete pociťovať nepriaznivé zdravotné účinky. Je to spôsobené narušením chronobiologických rytmov, zhoršením kvality spánku a následným stresom. Výsledky rôznych medicínskych výskumov potvrdzujú, že cirkadiánny rytmus (biologický rytmus v trvaní 24 hodín) organizmu nie je schopný okamžite zareagovať na zmenu času. Zmene zimného času za letný sú opisované poruchy spánku, zhoršenie pozornosti, malátnosť, bolesti hlavy či únava. Ide o prechodný stav a na Slovensku nebola dosiaľ vykonaná štúdia, ktorá by potvrdila dlhodobý dosah na zdravie z dôvodu zmeny zimného a letného času. Časová adaptácia je proces veľmi individuálny a každý jedinec ju môže vnímať inak. Horšie sa adaptujú ľudia s chronickými ochoreniami (napr. kardiovaskulárnymi, endokrinnými, poruchami imunity, neurologickými a psychiatrickými).