Jednou z ciest, ktoré seniorov vracajú do aktívneho života, sú takzvané „medzigeneračné projekty“, ktoré sa snažia utužovať a podporovať vzťahy medzi jednotlivými generáciami.
Európska únia si k problému starnutia populácie dala spracovať prieskum, z ktorého údajov vyplýva, že väčšina opýtaných, až 90 percent, vníma medzigeneračné aktivity ako dôležitú tému, ktorej budú musieť európske vlády v blízkej budúcnosti venovať viac pozornosti.
„Hoci v poslednom čase počet medzigeneračných projektov rastie, vzhľadom na to, ako rýchlo starne populácia, je ich stále málo. Medzigeneračné stretávanie je zdrojom dôležitých sociálnych zručností a pomáha v nácviku zdravých spoločenských vzťahov. Keď sa generácie nedostatočne stýkajú alebo sú ich vzťahy nekvalitné, tieto neblahé fenomény sa rýchlo šíria a v rámci Európy v nich neslávne stojíme na pomyselných prvých priečkach,“ hovorí sociologička Lucie Vidovičová z Výskumného ústavu práce a sociálnych vecí, ktorá sa problematike generácií a starnutia venuje.
Občianske združenie AkSen – aktívny senior sa aktívne podieľa na skvalitňovaní života seniorov na Slovensku. Jeho poslaním je najmä presadzovať záujmy seniorov, zvyšovať povedomie o význame aktivít pre seniorov a ich aktívnej úlohe v spoločnosti, umožňovať ich ďalšie vzdelávanie a konkrétne využitie ich životných skúseností. „Je veľmi dôležité zlepšovať integráciu seniorov do spoločnosti a medzigeneračnú komunikáciu,“ zdôraznila riaditeľka občianskeho združenia AkSen na Slovensku Jarmila Staneková.
To, že aktívny prístup k životu pôsobí pozitívne na organizmus, potvrdzuje aj nedávna štúdia amerických vedcov z Ball State University v meste Muncie v štáte Indiana. Hovorí o tom, že ľudia, ktorí sa počas svojho dospelého života pravidelne hýbu a sú aktívni, majú na staré kolená organizmus, ktorého vek sa dá porovnať s organizmom o tridsať rokov mladšieho človeka. Ich svaly dokonca znesú porovnanie so svalmi športujúcich dvadsiatnikov, píše sa v správe agentúry SITA. Americkí vedci si ako predmet skúmania zvolili ženy aj mužov, ktorí sa pohybu venovali aspoň niekoľko desaťročí rekreačne a dnes majú viac ako 70 rokov. „Zaujímali sme sa o ľudí, ktorí začali cvičiť v 70. rokoch,“ vysvetlil vedúci vedeckého tímu Scott Trappe.
Výskumníkom sa podarilo dať dokopy 28 sedemdesiatnikov, ktorí sa počas väčšiny svojho dospelého života pravidelne hýbali, pričom 21 z nich bolo mužov a sedem žien. Druhú vzorku tvorila skupina sedemdesiatnikov, ktorí sa počas svojho dospelého života nevenovali športu a pohybu, a treťou skupinou boli aktívni a športujúci dvadsiatnici. U ľudí zo všetkých troch skupín potom vedci testovali pohybové schopnosti, zisťovali počet vlásočníc či hladinu určitých enzýmov v ich svaloch a ďalšie ukazovatele.
Výsledky prekvapili aj samotných vedcov. Predpokladali totiž, že v najlepšom stave budú svaly a organizmus dvadsiatnikov, na druhom mieste budú aktívni a na treťom pasívni sedemdesiatnici. Šokujúce je však zistenie, že medzi svalmi dvadsiatnikov a po celý život aktívnych sedemdesiatnikov nebol takmer žiaden rozdiel. Výraznejšie rozdiely boli medzi týmito dvoma skupinami len v pohybových schopnostiach – tie mali aktívni sedemdesiatnici, napriek dlhoročnému športovaniu, prirodzene výrazne horšie ako športujúci dvadsiatnici.