Foto: SHUTTERSTOCK
Aj keď sa anorexia spája skôr s modelkami a podvýživu priraďujeme skôr k chudobným krajinám, pravdou je, že tieto výživové problémy – a mnohé ďalšie – sa objavujú aj medzi seniormi. Pritom práve optimálna a vyvážená strava môže významným spôsobom vplývať nielen na dĺžku, ale najmä na kvalitu života.
Prirodzené procesy, ktoré sprevádzajú starnutie, vedú k zmenám ovplyvňujúcim príjem potravy. Tieto zmeny sa výraznejšie začínajú prejavovať po 65. až 70. roku života a často vedú k výživovým poruchám. Aj keď medzi seniormi je vysoký stupeň ľudí s nadváhou (až 50 % seniorov medzi 65. až 75. rokom má nadváhu), neznamená to, že by títo ľudia nemohli trpieť na podvýživu a nedostatočný príjem niektorých prvkov.
„Malnutrícia je termín označujúci nedostatočný alebo zhoršený stav výživy, podvýživu. Nemusí pritom ísť o nedostatočný energetický príjem, ale aj o nedostatočný príjem niektorých pre život potrebných látok,“ hovorí popredný slovenský gastroenterológ Miloš Bubán.
Príčiny malnutrície u seniorov vychádzajú z prirodzených zmien prebiehajúcich v organizme s narastajúcim vekom. „U starších ľudí sa objavuje nechutenstvo, zhoršenie alebo úplné vymiznutie chuti a čuchu (čo sú dôležité prvky motivujúce k jedlu), znižuje sa bazálna tvorba slín. Dochádza k strate chrupu, teda mení sa aj proces žuvania, mení sa aj tvorba žalúdočných kyselín a vôbec celý proces trávenia sa spomaľuje. Významný vplyv na proces spracovania potravy majú aj zmenené aktivity hormónov, neurotransmiterov a ďalších látok,“ vysvetľuje doktor Bubán.
Problémy s príjmom potravy
Seniori často mávajú problém aj so samotným príjmom potravy. Jedia veľmi málo, niekedy doslova zabúdajú na jedlo alebo ich pocit nasýtenia sa dostaví prakticky hneď, ako začnú jesť, takže ďalšie jedlo odmietnu. Príčinou býva aj nastupujúca senilita a demencia, ktorá neraz dlhé mesiace býva najmä u starších ľudí žijúcich osamelo či so starším partnerom pripisovaná iba veku a nevníma sa ako problém ohrozujúci život.
Lenže aj starší ľudia v domovoch sociálnych služieb neraz odmietajú potravu, prípadne konzumujú množstvá, ktoré sú pod úrovňou potrebného denného energetického príjmu. Z toho vzniká tzv. starecká anorexia, najmä po 75. roku života sa stráca tuková a svalová hmota, seniori pôsobia, akoby sa zmenšovali. Pritom zníženie BMI (body mass index) pod normálny stav (pod hranicu BMI 22 u žien a 23,5 u mužov) vedie k zvýšenej mortalite. Mierna nadváha podľa tabuliek BMI nie je u seniorov striktne považovaná za nepriaznivý stav.
Pri senioroch zvyčajne nemôžeme hovoriť len o jednom faktore vplývajúcom na výživu. „Vyšší vek sprevádzajú často aj chronické ochorenia. Niektoré výživové problémy súvisia s diagnózami, ktoré priamo vplývajú na distribúciu živín v organizme ako napríklad diabetes, ochorenia žalúdka, pečene, pankreasu,“ hovorí doktor Bubán.
„Ďalšie ochorenia priamo s výživou súvisia a zdravá, veku primeraná strava môže byť pri týchto diagnózach dôležitým faktorom zlepšenia zdravotného stavu. Ako príklad uvediem osteoporózu či kardiovaskulárne ochorenia.“ Ale aj vedľajšie účinky liečby ďalších ochorení ako napríklad onkologická liečba môžu spôsobovať významné výživové problémy.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce výživu
Špecifické výživové potreby vo vyššom veku vychádzajú aj z ďalších faktorov – mení sa energetická spotreba, starší ľudia sa menej pohybujú. Spomalenie metabolizmu však neznamená, že by starší ľudia potrebovali menej živín, práve naopak.
Podvýživa u starších ľudí má aj ďalšie dôvody. Okrem samotných telesných zmien totiž vo vyššom veku svoju úlohu zohrávajú aj socio-ekonomické vplyvy. Seniori sú neraz v situácii, že si kupujú lacnejšie potraviny, ktoré nie vždy spĺňajú výživové potreby. Z tohto dôvodu často vynechávajú drahšie potraviny, akými sú čerstvá zelenina či ovocie, ryby. Rovnako aj v domovoch sociálnych služieb či v nemocničných zariadeniach a na geriatrických oddeleniach sa často viac ako na výživovú hodnotu jedla dbá na ekonomiku.
Zaujímavým faktorom je aj neochota meniť stravovacie návyky. Starší ľudia vyhľadávajú skôr tradičné, overené jedlá bez ohľadu na ich výživovú hodnotu, neraz si varia skôr fádne a s receptúrami, ktoré dnes nepovažujeme za optimálne. V tomto smere by mala byť výraznou oporou svojich starších rodičov generácia ich dospelých detí. Práve tie by sa mali významnejšie zaujímať o stravu seniorov, odporúčať im zmeny stravovacích návykov, sledovať množstvo jedla a prípadne im odporúčať návštevu lekára či vhodné doplnkové výživové nutričné prípravky.
Odporúčania pre správne stravovanie seniorov
Je dôležité vnímať stravu nielen ako nutnosť, ale aj ako významný nástroj ovplyvňovania zdravia. Svetová zdravotnícka organizácia vydala pre seniorov špecifické výživové odporúčania.
V prvom rade je to pestrá, vyvážená strava, nutrične bohatá a energeticky primeraná. „Dôležité u seniorov je v prvom rade dodržiavať stravovací režim rozdelený na viacero porcií denne. Porcií by malo byť 6 až 7 denne, majú byť menšie,“ upozorňuje gastroenterológ. „Treba si dať pozor na zeleninu a vyberať si skôr takú, ktorá nenafukuje, na ovocie by si mali dať pozor najmä diabetici, pretože niektoré druhy obsahujú veľmi veľa cukru. Prednosť by mali mať ryby a chudé mäso (hydina) pred iným mäsom,“ dodal doktor Bubán.
V strave starších by nemali chýbať potraviny bohaté na vápnik, vitamíny skupiny B a vitamín D. Všeobecne by starší ľudia mali jesť nutrične bohaté potraviny v ľahšie stráviteľnej úprave.
V staršom veku by malo byť samozrejmosťou konzultovať pravidelne svoj zdravotný stav s lekárom a pozorne si vypočuť jeho odporúčania. Práve lekár môže odporúčať aj produkty nutričnej podpory, teda výživu špeciálne vyvinutú pre seniorov a pacientov so zvýšenou potrebou energie a s nedostatočným príjmom živín.