Dedenie zo zákona má prísne pravidlá

Na základe Občianskeho zákonníka možno dediť zo závetu, zo zákona a prípustná je aj ich kombinácia. V tom prípade však platí, že prednosť má dedenie zo závetu.

15.06.2018 10:26
zmluva, dedičstvo, banka, poistenie, peniaze
Ilustračné foto.
debata

Zo zákona sa dedí na základe troch dôvodov. V prvom prípade je to v situácii, keď poručiteľ nezanechal žiaden testament. Takto prebieha na Slovensku väčšina dedičstiev. Ďalšou možnosťou je, pri ktorej prichádza k tomuto typu dedenia, ak síce poručiteľ nechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov. „Maloletí potomkovi poručiteľa musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona a plnoletí potomkovia aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zo zákona," vysvetľuje právnička Petra Kováčová zásadu, ktorú musí poručiteľ dodržať. Zo zákona sa dedí aj vtedy, ak predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa.

Dedenie zo zákona je založené na rozdelení dedičov do štyroch dedičských skupín, v ktorých je presne určené, kto môže byť dedičom. „Ak dedia dedičia určitej skupiny, vylučujú sa tým z dedenia všetci, ktorí patria do skupiny s nasledujúcim poradím. Prvá skupina vylučuje všetky ostatné, druhá vylučuje tretiu a štvrtú a tretia vylučuje štvrtú. Manžel poručiteľa však vystupuje aj v prvej, aj v druhej dedičskej skupine. V druhej a tretej skupine vystupujú osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti. Pojem spoločná domácnosť si treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie," hovorí právnička. Ak sa nezistia žiadni dedičia, ktorí by delili v jednej skupine, nastupujú automaticky dedičia z ďalšej nasledujúcej skupiny.

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. „Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo," podotýka Kováčová. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh alebo družka. Nezáleží ani na tom, či by s poručiteľom mali potomkov. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Ak však poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov.

V druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Ak v druhej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.

Ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina, v ktorej dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Za súrodencov sa podľa právničky budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený. Ak niektorý z nich nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa.

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dedičstvo #závet #seniori