Rok 2019: Opäť neskôr do penzie, ale aj vyššie sumy dôchodkov

09.05.2018 09:26
dôchodca, dôchodok
Ilustračné foto. Autor:

Zásadná zmena čaká ľudí, ktorí dosiahnu dôchodkový vek na budúci rok. Do penzie pôjdu opäť neskôr. Vyššie budú aj minimálne dôchodky a penzie sa budú valorizovať zrejme o dôchodcovskú infláciu.

Už v decembri by však mohla nastať prvá zmena týkajúca sa penzií. A tou by mala byť zmena vianočného príspevku na tzv. trinásty dôchodok. Ten by sa mal pohybovať vo výške polovice priemerného dôchodku, ktorý je dnes približne 440 eur. Každý penzista by tak mohol dostať 220 eur. „V súčasnosti ešte nie je rozhodnuté, v akej podobe sa bude vianočný dôchodok vyplácať. Aktuálne na základe odborných podkladov prebiehajú koaličné diskusie o tom, ako transformovať vianočný príspevok na trinásty dôchodok. Minister práce Ján Richter sa už viackrát vyjadril, že by mohol byť realizovaný aj postupne, napríklad v úvodnej nižšej výške dôchodku a postupne by sa mohol zvyšovať. Ak by sa však uplatňoval rovnaký model vianočného príspevku ako minulý rok, dostalo by ho približne 1 220 000 dôc­hodcov," uviedol hovorca rezortu práce Michal Stuška.

Ľudí, ktorých čaká vybavovanie dôchodku v budúcom roku, opäť čaká neskorší odchod do penzie. Malo by ísť o 62 dní a penzijný vek by tak mal byť 62 rokov a 201 dní. „V roku 2012 bolo prijatých niekoľko opatrení, ktoré majú významný vplyv na udržateľnosť dôchodkového systému. Je to najmä zvyšovanie dôchodkového veku v nadväznosti na očakávanú dĺžku života," vraví Daniela Rodinová z tlačového odboru rezortu práce.

Navyše sa má stanoviť aj dôchodkový strop. „Dôchodkový strop je aktuálne intenzívne diskutovanou otázkou. Diskutuje sa o možnosti budúceho zastropovania dôchodkového veku, ako aj o zakotvení základných pilierov celého dôchodkového systému do ústavy," vysvetľuje Stuška. „Ambíciou a predstavou ministra je zastropovanie veku v kombinácii s možnosťou odísť v prípade potreby o niekoľko rokov skôr do preddôchodku bez zníženia výšky doživotného starobného dôchodku spolu so zatraktívnením tretieho piliera," dodal Stuška.

Podľa informácií z rezortu práce niektorí sa pri začínajúcej sa diskusii mylne domnievajú, že diskusia o zastropovaní dokazuje nekonzistentnosť rezortného či vládneho postoja. Nie je to tak. Ako zainteresovaní v téme vedia, napríklad úvaha o 65 rokoch by znamenala strop približne až o 16 – 17 rokov, dovtedy by platilo súčasné postupné automatické zvyšovanie dôchodkového veku podľa nárastu priemernej výšky dožitia. „Ministerstvo pripravuje tézy ústavného zákona k dôchodkovému systému, pričom limit dôchodkového veku a jeho prípadné budúce prehodnotenie je jedným z možných opatrení. Inšpiráciu na zastropovanie veku na 65 rokov sme našli v susednej Českej republike. Limit dôchodkového veku v tejto výške sa javí ako akceptovateľný širokou verejnosťou. V tejto chvíli je však predčasné sa vyjadrovať viac, keďže ide o otvorené otázky," konštatovala Rodinová. Ako dodala, rezort práce zodpovedne prijíma legislatívne opatrenia na udržateľnosť dôchodkového systému. Reforma priebežne financovaného dôchodkového systému a spustenie kapitalizačného piliera boli prvým krokom smerujúcim k zabezpečeniu jeho dlhodobej finančnej udržateľnosti v podmienkach očakávaného nepriaznivého demografického vývoja. Zvyšovanie dôchodkového veku sa z tohto hľadiska stalo nevyhnutnou súčasťou reformy.

Parlament vlani schválil novelu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa dôchodkové dávky zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom SR, najmenej však o pevnú sumu určenú z 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu. „Na základe poslednej makroekonomickej prognózy, ktorú zverejnil Inštitút finančnej politiky vo februári, sa predpokladá medziročný rast inflácie za domácnosti dôchodcov v prvej polovici roka 2018 na úrovni 2,1 %. To znamená, že ak by sa uvedená prognóza potvrdila, percentuálne zvyšovanie dôchodkov v roku 2019 by predstavovalo zvyšovanie o 2,1 % v kombinácii s minimálnou pevnou sumou," konštatoval Stuška. Pevná suma zvyšovania nekrátených starobných dôchodkov sa tak odhaduje na úrovni približne 8,60 eura. „Ak by sa uvedené predpoklady potvrdili, tak percentuálne zvyšovanie penzií by bolo výhodnejšie v porovnaní so zvyšovaním pevnou sumou približne pre 46 % poberateľov starobných dôchodkov. Percento zvyšovania dôchodkových dávok a minimálna pevná suma zvyšovania dôchodkových dávok v roku 2019 budú definitívne známe koncom júla 2018," dodal.

Vyššie budú aj minimálne penzie. Výška minimálneho dôchodku sa odvíja od životného minima, ktoré je do konca júna budúceho roka na úrovni 199,48 eura. Suma životného minima sa zas odvíja od percenta inflácie. Tá bola ku koncu marca na úrovni 2,4 percenta. Ak by zostala na tejto úrovni, suma životného minima by od 1. júla vzrástla na 204,30 eura. Za 30 odpracovaných rokov po splnení ďalších podmienok by sa tak na budúci rok mal minimálny dôchodok zvýšiť zo súčasných 271,30 na 277,90 eura.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#seniori #odchod do dôchodku #minimálny dôchodok #dôchodkový vek
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk