Môžem darovať dom s tým, že v ňom dožijem?

11.04.2018 10:17
dar, hypotéka, stavebné, dom, nehnuteľnosť,...
Ilustračné foto. Autor:

Otázky a odpovede o darovaní nehnuteľnosti.

Akú nehnuteľnosť možno darovať. Môže byť predmetom daru každý byt, dom alebo pozemok?

Z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že darovať možno len nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve alebo spoluvlastnícky podiel na danej nehnuteľnosti. Platná legislatíva hovorí, že darovať možno vec, ktorá môže byť predmetom kúpnej alebo zámennej zmluvy a darom nemôžu byť veci, ktoré nie sú spôsobilé byť predmetom občianskoprávneho vzťahu.

V čom spočíva princíp darovacej zmluvy?

Princíp darovania a darovacej zmluvy spočíva v tom, že na základe zmluvy darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijme. Podstatou darovacej zmluvy je teda bezplatný prevod vlastníctva. Bezplatnosť v súvislosti s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o darovaní znamená, že poskytnutím daru darca nemôže očakávať ani nedostane žiadnu protihodnotu, či už finančnú, alebo vecnú. O darovacej zmluve nemožno hovoriť ani vtedy, ak darca požaduje za poskytnutie daru nejakú protislužbu, ktorá spočíva vo výkonoch alebo v činnostiach. O darovanie nejde ani v prípade, keď darca požaduje zaplatenie podstatne zníženej ceny, ktorá sa rovná zlomku hodnoty prevádzanej veci. Kombinácia kúpnej a darovacej zmluvy je neprípustná. Výnimku možno pripustiť iba v prípade symbolickej ceny. Vlastnícke právo k darovanej nehnuteľnosti nadobúda obdarovaný až po schválení návrhu na vklad do katastra. K návrhu na vklad sa prikladá darovacia zmluva.

Kedy vzniká obdarovanému nárok na odovzdanie daru?

Darovacia zmluva, ktorej obsahom je sľub daru a jeho prijatie, sa dovršuje konsenzom strán. Znamená to, že obdarovanému vzniká darovateľný nárok na odovzdanie daru.

Môže vlastník darovať samostatne pozemok a samostatne na ňom stojacu nehnuteľnosť?

Občiansky zákonník prax upravuje tak, že v prípade hnuteľných vecí nemôže majiteľ darovať súčasť alebo príslušenstvo, ktoré má väzbu na hlavnú vec. V prípade nehnuteľností však napríklad možno darovať samostatne dom a samostatne pozemok, pretože obe veci sa považujú za samostatné. Zákon teda pripúšťa darovať osobitne nehnuteľnosť a osobitne pozemok, na ktorom je dom postavený. Takýto spôsob darovania sa však všeobecne neodporúča. Vedie k sporom medzi majiteľom pozemku a vlastníkom nehnuteľnosti.

Ako si môžem v darovanom dome zabezpečiť právo dožitia?

V prípade, ak je predmetom darovania nehnuteľná vec, môže darca nehnuteľnosť zaťažiť vecným bremenom, zvyčajne ide o právo doživotného bývania darcu v darovanej nehnuteľnosti. Podmienkou zaťaženia vecným bremenom je však výslovné uvedenie predmetného práva v darovacej zmluve a jeho označenie ako vecného bremena.

Komu možno darovať nehnuteľnosť?

Dom, byt, pozemok či inú nehnuteľnosť možno darovať fyzickej, ako aj právnickej osobe, ktoré môžu nadobúdať práva a povinnosti. Darovať ich takisto možno štátu, nadácii, združeniu. Zákon pripúšťa aj možnosť darovať nehnuteľnosť maloletému dieťaťu. Zastupovať maloleté dieťa však musí pri právnych úkonoch zákonný zástupca.

V ktorých prípadoch nie je možné napadnúť darovaciu zmluvu?

Napadnúť darovaciu zmluvu nie je možné vtedy, ak spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Napadnúť ju nemožno ani po smrti darcu. Darovanú nehnuteľnosť možno s prihliadnutím na niektoré skutočnosti započítavať do dedičského podielu obdarovaného.

Čo ovplyvňuje platnosť darovacej zmluvy?

Darovanie nehnuteľnosti je platné len v prípade, ak má darovacia zmluva písomnú podobu. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Darovať nehnuteľnosť alebo iný hnuteľný majetok môžu len žijúce osoby. Neplatná je darovacia zmluva, na základe ktorej má prísť k plneniu až po darcovej smrti. Darovanie je platné vtedy, ak obdarovaný darovanú nehnuteľnosť prijal. Darca je však povinný pri ponuke daru darcu upozorniť na chyby, o ktorých vie. Ak má nehnuteľnosť nedostatky, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.

V akých prípadoch možno dar pýtať späť?

Právo na vrátenie daru musí darca uplatniť tak, že sa dovolá zákonných dôvodov vrátenia daru. Obdarovaný môže odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu týchto dôvodov. V takomto prípade musí darca uplatniť svoj nárok na súde. Po doručení výzvy darcu obdarovanému o vrátení darovanej nehnuteľnosti z uvedených dôvodov má obdarovaný uzavrieť s darcom dohodu o vrátení nehnuteľnosti, táto dohoda sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom. V prípade, že obdarovaný nie je ochotný dohodu o vrátení daru s darcom uzavrieť, napr. preto, že podľa jeho názoru dobré mravy hrubo neporušil, nemá darca inú možnosť, len domáhať sa vrátenia daru súdnou cestou. Rozsudok súdu je verejná listina, ktorá sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom.

Započíta sa darovaná nehnuteľnosť do prípadného ďalšieho dedičstva obdarovaného?

V prípade, ak poručiteľ nespísal závet, dedia zákonní dedičia a súd darovanie berie do úvahy zo zákona, a to tak, že dedičovi sa do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, do dedičského podielu sa nezapočítavajú bežné dary, ale iba také, ktoré nemožno považovať za obvyklé. Darovanie nehnuteľnosti sa považuje za dar, ktorý nemožno označiť ako obvyklý, a preto sa do dedičstva započítava. Započítanie súd vykoná aj v prípade, keď poručiteľ spísal závet, a to: ak dal na to poručiteľ príkaz alebo ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľnému dedičovi (teda potomkovi poručiteľa). Započítanie – kolácia sa vykonáva tak, že sa vypočíta takzvaná kolačná podstata. Znamená to, že sa vypočíta celková hodnota dedičstva a hodnota darov, ktoré majú byť započítané. Z kolačnej podstaty sa vypočíta dedičský podiel každého dediča. Obdarovanému dedičovi sa následne z dedičského podielu odpočíta hodnota daru, ktorý dostal.

Možno darovať dom, na ktorom je ťarcha – záložné právo banky?

Záložné právo patrí do skupiny vecných práv k cudzej veci. Aj po zriadení záložného práva záložca aj naďalej zostáva vlastníkom zálohu a má právo s predmetom vlastníctva právne nakladať, najmä ho môže scudziť, a to až do okamihu oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa. V zásade platí, že pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. Inštitúcie poskytujúce pôžičky však často zmluvne podmieňujú prevod zálohu z osoby záložcu na tretiu osobu svojím súhlasom. V prípade takejto zmluvnej podmienky bude potrebné v prvom rade požiadať záložného veriteľa o súhlas s prevodom založeného domu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#darovanie #dedičstvo #majetok #seniori
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk