Ide o obligatórnu terénnu sociálnu službu, ktorá sa poskytuje osobám odkázaným na pomoc inej osoby, ktorej odkázanosť musí dosahovať minimálne II. stupeň. Odkázanosť posudzuje príslušný lekár obce v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Sociálny pracovník obce následne posudzuje odkázanosť na úkony sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a úkony pri uskutočňovaní základných sociálnych aktivít.
Rozsah pomoci v týchto oblastiach stanovuje v hodinách. Zákon ochraňuje klientov s nízkymi príjmami pred úhradou neprimeranou ich príjmu a majetku a pokiaľ klient nemá dosť peňazí, neplatí nič alebo len časť.
Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať v určitých prípadoch (napr. pri poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Súbeh opatrovateľskej služby je možný s peňažným príspevkom na opatrovanie. Ide o prípady, keď je poberateľ peňažného príspevku v nemocnici alebo z dôvodu potreby odľahčenia od systematického opatrovania. Vtedy je možné poskytovať aj opatrovateľskú službu v rozsahu 8 hodín mesačne alebo maximálne 30 dní v roku. Počas tohto obdobia je poberateľovi peňažného príspevku poskytovaná odľahčovacia služba, čo vo vzťahu k opatrovanej osobe znamená, že je jej poskytovaná opatrovateľská služba. Uvedená skutočnosť nemá vplyv na výšku príspevku na opatrovanie.
Novelou zákona o sociálnych službách, ktorá začala platiť teraz v januári, sa zvýšil povinný zostatok z príjmu prijímateľa sociálnej služby z 1,4-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (277,33 eura na mesiac) na 1,65-násobok (326,85 eura na mesiac).