Hovorí o tom analýza Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA). Nižší dôchodok, ako je hranica chudoby, pritom poberali najmä ženy. „Medzi starodôchodcami sú na tom horšie ženy. Z viac ako 400-tisíc ich vyše 300-tisíc poberá dôchodok nižší ako 346 eur mesačne,“ povedal Martin Halás z IVRA. Vysvetlil, že výšku dôchodkov starodôchodcov ku koncu vlaňajšieho roka porovnávali s hranicou chudoby, ktorá je uvádzaná pre rok 2012.
Necelých dvesto eur mesačne, čo je hranica životného minima, dostáva pritom takmer 100-tisíc penzistov. Podľa analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív chudoba hrozí čoraz viac ľuďom. Najmä živnostníkom, ktorí si platia odvody z minima, ale aj zamestnancom a budúcim penzistom, ktorí zarábajú menej ako 800 eur v hrubom.
Do skupiny chudobných penzistov pribúdajú v poslednom čase najmä živnostníci, ktorí platili nízke odvody. „Je to jeden z významných faktorov. Čím sú nižšie odvody do Sociálnej poisťovne, tým je nižšia suma budúceho dôchodku a, naopak, čím sú vyššie, tým je vyššia aj suma budúcej penzie,“ povedal riaditeľ komunikačného oddelenia Sociálnej poisťovne Peter Višváder. „Sumu dôchodku ale ovplyvňuje aj počet odpracovaných rokov, hrubý príjem a aktuálna dôchodková hodnota. Ak zamestnanec alebo živnostník dosahovali počas svojho aktívneho pracovného života nízke príjmy, potom aj suma vyplácaného dôchodku bude nízka.“
Ak vám teda v Sociálnej poisťovni vypočítajú penziu nižšiu, ako je aktuálne životné minimum, teda menej ako 198,09 eura, budú vás informovať listom, že máte z dôvodu nižšej sumy dôchodku možnosť obrátiť sa na úrad práce, aby ten posúdil, či by ste mohli mať nárok na dávku v hmotnej núdzi alebo príspevky k nej. Zároveň oznámia Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny vaše údaje.
O samotnú dávku, respektíve príspevky k nej potom ale musíte žiadať sami. Celé konanie o priznaní pomoci v núdzi sa začína písomnou žiadosťou. Výška dávky a príspevkov k nej sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov stanovených zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a príjmom. Suma nárokov sa skladá z dávky, ktorá sa stanoví podľa počtu spoločne posudzovaných osôb, ochranného príspevku pre človeka, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a príspevku na bývanie. Zo sumy nárokov sa odpočíta príjem spoločne posudzovaných osôb, pričom sa za príjem nepovažuje 25 % starobného a predčasného starobného dôchodku, ak dôchodca odpracoval viac ako 25 rokov, táto suma sa zvyšuje o 1 % za každý ďalší odpracovaný rok.
Pokiaľ však ide o priznanie príspevku na bývanie, dôchodcom, ktorí ho poberajú, pribudli povinnosti. Podľa nového zákona musia penzisti, ktorí ho poberajú, doložiť, že platia náklady za služby spojené s bývaním, daň z nehnuteľnosti, že platia poplatky za komunálny odpad…
„Nový zákon zjednocuje požiadavky na dokladovanie nároku na príspevok na bývanie pre všetkých žiadateľov vrátane dôchodcov. Vo verejnosti sa začal vytvárať dojem, že ide o opatrenie so širokým dosahom na dôchodcov v hmotnej núdzi,“ vraví Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR. „Keďže sa od januára zvýšili dôchodky, poberatelia dávky v hmotnej núdzi boli vyzvaní na predloženie dôchodkového výmeru, čo je bežná prax už roky. Spolu s tým úrady práce klientov vyzvali aj na predloženie dokumentov potrebných na priznanie príspevku.“