Najvýraznejšie zmeny zrejme pocíti 21–tisíc predčasných dôchodcov. Tí sa budú musieť rozhodnúť, či zostanú pracovať, alebo budú poberať dôchodok. Predčasný dôchodok má totiž slúžiť predovšetkým ľuďom, ktorí krátko pred odchodom do riadneho starobného dôchodku prídu o prácu a nemôžu si nájsť novú. Mnohí si však len vybavia predčasný dôchodok a pracujú ďalej. Dnes ho poberá viac ako 50–tisíc ľudí a takmer polovica z nich pracuje alebo má živnosť.
„Súbeh predčasného dôchodku a práce treba zrušiť. Účel, na ktorý bola legislatíva pripravená, sa totiž dnes míňa účinku. Tu nie je o čom polemizovať,“ hovorí Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity. Ministerstvo síce zatiaľ nespresnilo, či sa zákaz pracovať bude vzťahovať iba na ľudí v riadnom pracovnom pomere, alebo aj na tých, ktorí pracujú na dohodu. Ak by totiž predčasní dôchodcovia mohli pracovať napríklad na dohodu alebo brigádnicky, na zákaz by v konečnom dôsledku mohol doplatiť štát. „Človek pracujúci na dohodu, ak to štát nezakáže, nebude platiť žiadne odvody. Doteraz keď pracoval, platil aspoň odvody do zdravotnej poisťovne,“ vraví Pavelka. „Treba riešiť aj ďalší aspekt – vytváranie pracovných miest pre mladých. Ale tie sa dajú vytvárať aj cez výberové konanie, pri ktorom sú stanovené kritériá, ktoré uchádzač musí splniť. A malo by to byť tak, že miesto získa lepší. A v tom prípade je jedno, či je to starší človek, alebo mladý.“ Podľa Pavelku však o mnohé miesta, kde pracujú dôchodcovia, mladí ľudia často záujem nemajú. „Navyše ľudia v dôchodkovom veku sú často vynikajúcimi odborníkmi vo svojom odbore a štát ich potrebuje,“ vraví.
„Predčasné starobné dôchodky v novele zákona o sociálnom poistení budeme navrhovať tak, aby ich poberateľovi, ktorý je povinne dôchodkovo poistený alebo samostatne zárobkovo činný, bola pozastavená výplata predčasného starobného dôchodku,“ povedal pre agentúru SITA šéf rezortu práce Jozef Mihál. Keď pracovať prestane, znova sa mu obnoví výplata predčasnej penzie. Ako sa vyrieši zákaz zamestnávania dôchodcov v štátnej správe, isté ešte nie je. Detaily by mali byť známe na budúci týždeň. Premiérka Iveta Radičová povedala, že zákazom práce nechce vláda obmedzovať aktívnu starobu. Pripomína však problémy so zamestnávaním mladých. Zákaz by sa mal podľa nej týkať len zamestnaných penzistov. Pripustila, že pôjde aj o starých učiteľov či lekárov, keďže nezamestnaných je teraz aj mnoho mladých učiteľov či lekárov absolventov.
Minister však chystá výnimky
Ministerstvo však oznámilo, že isté výnimky tu zrejme budú. Zatiaľ sa hovorí o učiteľoch. „Ale to nie sú iba učitelia, ale aj lekári, vedci. A zrazu zistíme, že máme výnimky pre výnimky,“ tvrdí Pavelka. „A namiesto zjednodušenia zrazu budeme mať systém, ktorý bude explicitne uvádzať, koho všetkého sa to netýka a, naopak, koho všetkého týka.“
„Tento problém treba posudzovať citlivo, pretože nie je zamestnanec ako zamestnanec. Určite je iný problém v zdravotníctve alebo v školstve a iný problém je v typickej štátnej správe, ako je napríklad aj úrad môjho ministerstva,“ povedal minister práce Jozef Mihál. Podľa neho môžu byť diferencované nielen typy inštitúcií, ale aj samotné medzi sebou. Iný stav je totiž podľa ministra na univerzitách, v predškolských zariadeniach či detských domovoch.
Dôchodky vyššie o necelé dve percentá
O čo niektorí penzisti prídu po zákaze pracovať, valorizácia dôchodkov im v budúcom roku nevynahradí. Penzie totiž pôjdu hore len o 1,8 percenta. Vlani to bolo 3,05 percenta. V tomto prípade je však na príčine celkový stav ekonomiky – rast platov a inflácie. Podľa nich sa totiž určuje percento zvyšovania penzií. Podľa Štatistického úradu totiž priemerná mzda v prvom polroku tohto roka medziročne vzrástla o 2,8 % a spotrebiteľské ceny sa za prvých šesť mesiacov zvýšili o 0,8 %. Priemer z týchto dvoch ukazovateľov je percento, o aké sa zvýšia dôchodky.
Aj tento systém sa možno na budúci rok zmení. Minister totiž už dávnejšie avizoval, že súčasný, tzv. švajčiarsky model valorizácie je na pomery Sociálnej poisťovne príliš štedrý a neudržateľný. Odborníci po novom radia vziať do úvahy len infl áciu. V takom prípade by penzisti mali dostať pridané len 0,8 percenta. Tento systém však ešte neplatí a do januára 2011 ani nebude.
„Keby bol takýto systém zavedený v Japonsku, neviem si predstaviť, ako by sa Japoncom valorizovali dôchodky, keď tam nemajú infl áciu, ale defláciu,“ vraví Pavelka. „Majú tam síce defláciu –0,7 percenta, na druhej strane však ceny potravín vzrástli o 14 percent. Treba Japoncovi zobrať z dôchodku a bude pritom platiť viac za potraviny? Systém valorizácie len na základe inflácie nie je správny,“ myslí si. Podľa neho štáty, ktoré tento systém majú zavedený, poškodzujú svojich dôchodcov.
Už avizovanou zmenou bola aj možnosť zavedenia minimálneho dôchodku. Či sa ho dôchodcovia dočkajú od januára, zatiaľ nik nevie. Pôvodný návrh ministra Mihála znel, že od januára sa upraví spodná hranica starobného aj plného invalidného dôchodku na výšku 220 až 230 eur. Dnes poberá nižší dôchodok ako je táto suma takmer 150–tisíc ľudí. Mnohí z nich sú odkázaní na dávky v hmotnej núdzi. Zmeniť by sa mohol aj súčasný zložitý výpočet penzií, v ktorom sa podľa kritikov neprimerane uplatňuje princíp zásluhovosti, hoci priebežný pilier má byť predovšetkým solidárny.
Porastú ceny potravín?
Niekoľko miliónov eur chce do štátnej pokladnice získať vláda aj zvýšením dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent. Podľa tvrdenia premiérky Ivety Radičovej jedno percento ceny nezvýši. Analytici tiež tvrdia, že toto zvýšenie by malo byť len minimálne. No iba v prípade, ak obchodníci zvýšia ceny skutočne iba o avizované percento. „Očakávame, že navrhovaná zmena DPH zvýši ceny na Slovensku minimálne o približne 0,4 až 0,5 percentuálneho bodu, a to nie vo všetkých segmentoch trhu,“ skonštatoval pre agentúru SITA analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. Navyše premiérka potvrdila, že toto zvýšenie je len dočasné, kým sa defi cit verejných financií nezníži pod 3 percentá hrubého domáceho produktu, k čomu by malo dôjsť v roku 2013.
Viac peňazí aj za uhlie a plyn
Čo to však bude znamenať pre dôchodcu, ktorému sa zvýši dôchodok o 1,8 percenta, zvýšia sa mu však výdavky na domácnosť? Ak obchodníci premietnu zvýšenie dane z pridanej hodnoty do cien, mali by tovary zdražieť o 0,84 percenta. Ak teda dôchodca minie mesačne na nákup potravín sto eur, jeho nákup by sa po novom predražil o necelé euro. Pokiaľ ide o ceny potravín, ich výška nezávisí len od dane. Napríklad v Maďarsku je DPH na úrovni 25 percent, napriek tomu sú tam mnohé potraviny lacnejšie. V Česku a Poľsku síce daň nie je taká vysoká ako v Maďarsku, nákup potravín sa tam tiež oplatí. Nie je výnimkou, že dôchodcovia z prihraničných oblastí už dnes nakupujú v blízkom zahraničí.
Viac na daniach od budúceho roku zaplatia aj tí dôchodcovia, ktorí využívajú auto, fajčiari či milovníci piva. Ak navyše využívajú na prepravu autom diaľnicu, bude to ďalší výdavok navyše.
Nie od januára, ale až od júna, chce štát zaviesť spotrebnú daň z plynu a uhlia na výrobu tepla. Náklady na vykurovanie jednej domácnosti by tak mali vzrásť asi o dve percentá. Aj keď domácností, ktoré majú vlastný kotol, by sa tieto spotrebné dane nemali týkať, pravdepodobne aj ony budú kúriť drahšie.
Budeme mať po januári viac dôchodcov, ktorí sa ocitnú na hranici chudoby? „Dôchodcovi, ktorý nepracuje, má približne 365 eur mesačne a navyše žije sám, takáto reálna situácia hrozí,“ upozorňuje Pavelka. „Ale ak sa na zvýšených nákladoch budú podieľať dvaja, nebude to mať drastický dosah na ich financie,“ dodáva Ľuboš Pavelka.