Sluch je mimoriadne dôležitý zmysel, o ktorý seniori prichádzajú častejšie ako ľudia v produktívnom veku. Ako problémy so sluchom odhaliť už v počiatočných štádiách? Ako vznikajú? A sú vôbec liečiteľné? Aj na tieto otázky odpovedala MUDr. Miriama Šatalová, lekárka z Oddelenia dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Bánovce.
Trvalé poškodenie sluchu
Podľa štatistík má až tretina seniorov vo veku 65 – 70 rokov určitý stupeň straty sluchu, vo veku 75 rokov a viac je to asi polovica seniorov. V priebehu starnutia totiž dochádza k degeneratívnym zmenám vo vnútornom uchu a pozdĺž nervových dráh vedúcich do mozgu, čo môže ovplyvniť sluch. Tieto zmeny súvisia aj s poškodením tzv. vláskových buniek, ktoré majú kľúčovú úlohu pri prenose zvukového signálu do mozgu. „Dlhotrvajúci alebo veľmi intenzívny zvuk môže tieto vláskové bunky úplne zničiť a spôsobiť trvalé poškodenie sluchu, nakoľko tieto bunky neregenerujú ani nedorastajú. Dokonca existuje aj lekársky názov pre stratu sluchu súvisiacu s vekom – presbyakúzia,“ vysvetľuje MUDr. Miriama Šatalová, lekárka z Oddelenia dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Bánovce.
Ide teda o dlhodobý proces postupnej straty sluchu, k čomu väčšinou dochádza postupne v priebehu mnohých rokov. V závislosti od stupňa sluchového postihnutia potom rozlišujeme nedoslýchavosť, čiastočnú a úplnú stratu sluchu. Zvyčajne postihuje obe uši súčasne, čo je známe ako „obojstranná strata sluchu“ a spôsobuje stratu sluchu pri vysokých frekvenciách, čo znamená, že zvuky s vyšším tónom sú ťažšie počuteľné. V reči to potom vyzerá tak, že niektoré spoluhlásky pacient nepočuje, takže rôzne slová znejú rovnako.
Kedy a či vôbec stratíme sluch závisí vo veľkej miere od genetickej predispozície, ale napríklad aj od pôsobenia hluku v priebehu rokov. „Milovník strelných zbraní je vystavený oveľa vyššiemu riziku ako napríklad záhradník. Niektoré choroby ovplyvňujú prívod krvi do stredného ucha, k vzniku tohto ochorenia prispievajú napríklad vysoký krvný tlak, cukrovka či choroby kardiovaskulárneho systému. Ďalej sú za stratu sluchu zodpovedné ototoxické lieky, teda lieky, ktoré môžu poškodiť sluch. Patria medzi ne niektoré antibiotiká, protinádorové lieky a iné. Seniori vo všeobecnosti užívajú viac liekov ako mladší dospelí, takže sa u nich zvyšuje aj pravdepodobnosť poškodenia sluchu liekmi,“ dodáva MUDr. Šatalová.
Genetiku neovplyvníme … ak však minimalizujeme ostatné zo spomenutých faktorov, sluch si dokážeme ochrániť. Tak ako v prevencii mnohých ďalších chorôb, dôležitá je zdravá a vyvážená strava s množstvom antioxidantov, vylúčenie toxínov z jedla, obmedzenie užívania ototoxických liekov, pravidelné cvičenie, vyhýbanie sa hluku a v prípade, že sa to nedá, používať ochranné slúchadlá.
Treba si uvedomiť, že strata sluchu nastáva postupne a mnohí ľudia si spočiatku ani neuvedomujú, že majú problémy. „V praxi to vyzerá tak, že si seniori púšťajú televíziu hlasnejšie, alebo majú problém nám porozumieť, ak je v pozadí hluk. Pacientovi sa zdá, že iní ľudia nezreteľne hovoria, mrmlú. Inými slovami, počujú, ale nerozumejú. Niektoré zvuky sa im môžu zdať príliš hlasné, majú problém zachytiť vyššie zvuky, ako je zvonenie telefónu alebo štebot vtákov, mužské hlasy sú kvôli hrúbke ľahšie pochopiteľné ako ženské a detské,“ hovorí lekárka. Príznakom taktiež je, že pociťujú zvonenie, bzučanie alebo syčanie v jednom alebo oboch ušiach, známe tiež ako tinitus, ktorý ale nezmizne.
Strata sluchu určite ovplyvňuje nielen samotného seniora, ale aj jeho okolie. Už len spomínané púšťanie televízie alebo rádia hlasnejšie môže byť rušivé nielen príbuzných, ale aj susedov. Pri komunikácii so seniorom sa treba obrniť trpezlivosťou, pretože treba často opakovať otázku či pokyny. Niekedy už samotný senior rezignuje a aj napriek tomu, že nepočuje, tvári sa, že pochopil, čo od neho chceme, čo môže viesť k ďalším nedorozumeniam. Pri vyšetrovaní pacienta so slabším sluchom musí byť aj lekár veľmi trpezlivý. Snaží sa hovoriť hlasnejšie, do zdravšieho ucha, výrazne artikulovať, hovoriť krátke vety, otázky opakovať, prípadne posunkami naznačiť, čo chce. Niekedy sa lekár s nepočujúcimi pacientmi dorozumieva aj písomne – píše im otázky alebo pokyny na papier.
Liečba sluchu
Výskumy naznačujú, že neliečená strata sluchu u starších ľudí zvyšuje riziko rozvoja demencie, Alzheimerovej choroby či depresie. Stratu sluchu možno liečiť medikamentózne, operačne, prípadne korekciou sluchovej vady načúvacími aparátmi. „Pri ťažkej strate sluchu môžu byť indikované kochleárne implantáty. Všetko závisí od miery a spôsobu poškodenia sluchu. Určite by som však odporúčala tento problém nezjednodušovať a nebrať ho ako prirodzenú súčasť starnutia, pretože negatívne ovplyvňuje nielen zdravotnú, ale aj sociálnu stránku života pacienta,“ uzatvára MUDr. Miriama Šatalová.