Váš život sprevádza veľa úspechov aj výziev. Ako sa dá dosiahnuť úspech?
Čo by som poradila? Všetko si treba vypočuť a zvážiť, ktorou cestou chcete ísť. Ak vás niečo zaujíma, tak to robte. Ja si pri rozhodovaní píšem na jednu stranu áno, na druhú nie. Samozrejme nie vždy. Ak je to ale dôležitá vec, tak si to radšej napíšem a spočítam a podľa toho sa rozhodnem. Ak vás niečo nadchne, ta za tým choďte. V živote prichádza veľa momentov, v ktorých sa musíte veľmi rýchlo rozhodnúť a času nie je veľa. Ak vy dostanete ponuku, môže ju dostať aj niekto iný a ten ju zobrať pred vami, čiže, berte ponuky, keď si myslíte, že to zvládnete.
Čo je pre vás šťastie? Menila sa jeho definícia počas vašej kariéry?
Kariéra je veľmi dôležitá pre vaše ego aj ctižiadosť. To najdôležitejšie je ale rodina, bez nej nemôžem existovať. Koncert na Slovensku pre mňa znamená byť tri dni bez manžela a syna. Jeden deň cestujem, jeden koncertujem, ďalší sa vraciam domov do Nemecka. Podpora rodiny je veľmi dôležitá, treba si vážiť.
Rodinný život je pre vás teda veľmi dôležitý…
Áno. Dôležité je akceptovať každého člena, lebo každý jeden má svoj úspech. Ja som taká tá mama, ktorá drží rodinu pokope. Chcem o členoch rodiny všetko vedieť, o ich živote, o úspechoch. Ak chcete byť úspešný, musí to fungovať aj v súkromí.
Veľa cestujete. Ako udržiavate rodinné puto?
Komplikovanú situáciu som zažívala, keď som mala vlastnú kozmetickú firmu a zamestnávala desať žien. Musela som aj nie priamo zaklamať, ale nie celkom pravdu povedať, kam idem a prečo. Teraz sa mi už hovoria veci ľahšie. Nedá sa ale vyhovieť každému.
Stretli ste sa so závisťou a ohováraním?
Vždy vám niekto závidí alebo vás ohovára. Znamená to, ale že ste v niečom dobrý, pretože ľudia ohovárajú tých úspešných. Ja to už počúvam tak, že jedným uchom dnu a druhým von. Pamätám si, keď som sa prvýkrát objavila v časopise, ako som sa tešila. Teraz sa teším, keď nie som v časopise. Nikdy neviete, čo o vás napíšu. Zoberú si veci z Instagramu a uverejnia. Nie je to zdravé. Ťažké to majú aj mladí umelci. Milujem mladých umelcov, podporujem ich. Páči sa mi, že majú odvahu ísť za svojím cieľom. Ak ale chcú niečo dosiahnuť v živote, musia ísť cez prekážky.
Čo považujete za najdôležitejší okamih alebo ocenenie vo vašom živote?
Tých bolo niekoľko. Pre mňa je veľmi dôležité to, že som porodila syna, že je veľmi úspešný, veľmi dobre vyzerá a je rozumný. Dôležité sú aj moje pracovné úspechy. Pyšná som aj na manžela, tiež dosiahol svojom odbore úspech.
Máte veľmi veľa energie, čo je úžasné. Ako sa vám darí udržiavať si stále mladistvého ducha?
Som veľmi zvedavý človek. Zaujíma, čo mladí ľudia robia. Dnes sa používa úplne iná reč, taká mobilová, internetová, to som si osvojila. V Nemecku sa dnes každé druhé slovo hovorí po anglicky. Tiež tak musím hovoriť, inak nie som cool. To je veľmi dôležité, byť zvedavá. Stále je niečo nové, niekedy mi to ostane v hlave, niekedy nie. Teším sa zo všetkého, čo robím, pretože nikdy neviete, či aj zajtra budem mať ponuku alebo či niečo dokážem. Veľa cestujem, videla som nepríjemnú nehodu na diaľnici. To sa môže stať hocikedy hocikomu. Nikdy neviete, kedy príde koniec. Treba sa preto tešiť z momentov. Dôležité je veriť v to, čo robíte a tešiť sa z toho, že to môžete ešte robiť. Mám 74. rokov, to nie je len tak. Z toho sa a tiež teším, a to ma posúva dopredu. Učím sa. Aj od vnučky školáčky. Som jej aj povedala: Lili, keď to nepoviem v nemčine správne, tak ma oprav. Ja hovorím anglicky, taliansky, španielsky a aj keď neovládam správnu gramatiku. Všetci sa ale tešia, že hovorím (smiech). To je také moje motto.
Žijete v Nemecku. Ako to vplýva na vašu tvorbu a inšpiráciu?
Mám tu dva životy. Súkromný aj pracovný. Manželský život nemá s umením nič spoločné. Registrovaná som v štyroch agentúrach, ktoré ma ponúkajú do filmu alebo do reklám. V Nemecku to funguje trošku inak ako tu. Nemecko je veľký štát, ja bývam v Bavorsku. Porovnám to na príklade Tomáša Maštalíra, on je pre mňa jeden z najlepších hercov. Hrá v každom seriáli, filme a hrá perfektne. To by sa ale v Nemecku nestalo. Tam je strašne veľa hercov. Obsadzovaní sú aj tí, ktorí nie sú až také hviezdy ako u nás Maštalír. Na Slovensku sa málo natáča, obsadzuje sa istý typ herca. Toto je ten rozdiel. V Nemecku si ľudia možno vážia viac hercov. Tam je to vždy Pán herec. Ja si tiež myslím, že každý job si vyžaduje úctu. A je jedno, čo je to učiteľ alebo doktor. Treba si vážiť každú jednu profesiu. To však robí veľmi málo ľudí. V dobe internetu sa to všetko len zhoršilo. Rešpekt je na úplnom dne. Hejteri si dovoľujú hrozné vecí. Či je to pravda alebo to pravda nie je. To je smutné. Ako vám môže nadávať človek, ktorý vás nepozná.
Čo hovoríte na umelú inteligenciu?
Umelá inteligencia nám zhoršuje život. Aj tie fake správy, to je katastrofa. Nedávno som napríklad čítala, že kráľ Charles zomrel a to je veľmi zlé takéto správy. Ja som ešte stará škola
Ako to myslíte?
Manžel je gróf, aj keď tituly nepoužívame. On je však ten, ktorý mi otvorí dvere, ktorý mi donesie ružu. Ľúbim túto starú školu, lebo on si ma váži a každým kúskom mi to dáva najavo. A to je veľmi krásne. Nemyslím si, že len na MDŽ a deň matiek by sa malo holdovať ženám, ale každý deň. Vážiť si treba každého jedného človeka, lebo bez ľudí by sme neboli spoločnosť.
Myslíte si, že toto je recept na šťastné manželstvo?
Recept na manželstvo neexistuje. Každý človek je iný, každý človek je svojský. Má iný charakter a podobne. To znamená, že čo mne a manželovi vyhovuje, to nemusí iným. Treba sa navzájom počúvať, rozprávať, povedať čo vám prekáža. Uvedomiť si musíte, že vy ste si nekúpili toho človeka, keď ste si ho vzali. Vy ste sa len odvážili stráviť s ním zvyšok svojho života, ak vám to vyjde. Je to aj o kompromisoch. Nemusí so mnou všade ísť. On má tiež svoj život, priateľov, koníčky. Sú filmy, ktoré ja nemám rada, tak on si ich ide pozrieť do kina, keď nie som v Nemecku. Dôležité je aj v manželstve si dávať malé darčeky, flirtovať a chodiť občas na rande.
Čo vám prináša najväčšiu radosť v živote?
Drobnosti mi vedia priniesť veľa radosti. Napríklad keď mi vnučka nakreslí obrázok. Už vidím svet trošku inak. Kedysi som potrebovala brilianty, prstene, veľké kytice, chodiť do divadla. To už nie je pre mňa až tak dôležité, sme sa posunuli niekde inde. Vážime si, že máme na seba chuť, že sa stretneme. A zdravie, to je najdôležitejšie, veľmi si ho vážim. Ja už som v tej štvrťke, kde život končí. Tak si treba vážiť každý moment, všetko, čo sa ti v živote podarí. Aj to, ak niekoho stretnete a je zdravý a dobre vyzerá. Moja hláška kedysi bola: Zlatko, si chorá? Ona povedala: Nie prečo? Ja: Vyzeráš stále takto?. No ja som bola veľmi zlá niekedy. Už by som si to nedovolila. Pretože viem aké je to byť dôležité byť zdravý. Zmenili sa mi priority.
Stále sa objavujete aj na televíznych obrazovkách…
Teším sa, že ma stále ešte chcú., že sa môžem učiť texty. Je to krásne a pre mňa dôležité, že ešte niečo môžem spraviť. Len mám už 74, už tá kosa na mňa pozerá. Ale ja som jej povedala: Choď ešte preč. (smiech)
Ste to s ňou hneď vybavili.
Rovno som jej to povedala, že sa jej neoplatí čakať.
Ako sa udržiavate aktívna? Máte nejaký špeciálny spôsob?
Áno, áno. Snažím sa trošku cvičiť. Robím hormonálnu jógu, trvá mi tak polhodinku. Každé ránu 15 minút cvičím s hula hup kruhom, bez toho neviem byť. Mám aj trojkilogramové činky. Taký zadok, ako má Kardashianka, taký môžem mať aj ja. Samozrejme u mňa to trvá dlhšie, ona si ho dala spraviť. Ja by som to nevedela sedieť na nejakých balónoch. Cvičenie mi ale ráno robí dobre. Od 14. februára do Veľkého piatku som držala pôst. Nejedla som nič sladké, nepila som alkohol. Som veľmi hrdá na seba, že som to dokončila a veľmi sa teším na to, kedy si dám prvé prosecco. (smiech)
Naozaj ste nemali nič sladké ani alkohol?
Nie, ani kvapka. My s manželom si niekedy v piatok doprajeme trochu alkoholu. Teraz sme to ale dodržali. Už som to spravila štyrikrát a som spokojná, že som niečo dosiahla. Dokázala som si, že viem dodržať svoje slovo, že som silná, že viem, čo chcem.
Čo vás roky o sebe naučili?
To, že som silná baba. Lebo, keď si vy neveríte, tak kto vám má veriť. Učiť sa treba zo svojich chýb. Vždy je totiž niekto mladší, krajší, bohatší. Takže veriť v seba.
Aký štýl obliekania máte rada?
Milujem čiernu, v lete možno trochu menej . Vtedy mám rada pastelové. Pink, pink, pink, lebo som barbie (smiech). Čierna je ale moja obľúbená. Vždy je elegantná, nič ňou nepokazíte. .
Máte nejaké neuskutočnené plány alebo sny?
No ešte by som chcela jedno dieťa, to sa mi už nepodarí (smiech). Nie, myslím si, že som si splnila všetko. S manželom máme taký list so zoznamom, čo chceme ešte spraviť a zažiť. Chceme navštíviť ešte niekoľko krajín. Rada by som si zahrala v nejakom filme, vtipnú starú babu. Mojím vzorom je Iris Apfel. Zomrela asi pred mesiacom. Dožila sa 102 rokov, fantastická žena. Veľmi som ju obdivovala. Neviem však, či sa mi ešte niečo podarí v živote. Všetko čo príde, je už navyše a budem sa tešiť.
Viete si aj poplakať?
Áno, áno. Dosť plačem, som taký plačko. Ja sa do všetkého tak vžijem. Pri filmoch. Môj manžel hneď „Sweet ty plačeš?“ Tak ma volá. Uvažujem, že mi vlastne nikdy nepovedal Eva.
A viete sa aj nahnevať a kričať?
Ja viem ísť z nuly na tisíc. To by vedel môj manažér rozprávať, V momente viem byť zlá. Viem sa ale aj ospravedlniť, to je dôležité. Dlho som to nevedela. Treba byť pokorný. Mňa vie ale veľa vecí napáliť. Neviem prečo, ale tak som asi to bude znamením, som škorpión.
Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí hľadajú nový zmysel života?
Je ťažké sa púšťať do nových vecí. Myslím si však, že každý jeden človek má niečo v hlave skryté, že mohol tam ísť tou cestou, mohol som to spraviť. Musíte mať nejaké hobbie, niečím sa zaoberať. Nie si sadnúť na zadok a povedať si: Super, teraz som dopracoval a budem už čakať len na smrť. bDôležité je tešiť sa z niečoho. Ja veľmi rada chodím do sekáča. Veľmi veľa vecí tam nakupujem, tam nájdem také látky, ktoré už neexistujú. Rada prešívam veci. Sama si navrhujem modely. V januári som bola na plese vo Viedni. Také šaty som mala, že hneď na druhý deň som bola v rakúskej televízii. Ja milujem originálnych ľudí. Čo opakujú, sú opakovači. Druhým teda odkazujem: Nebojte sa aj robiť veci, ktoré ste nikdy nerobili. Niečo si pre seba nájdite. Kúpte si hoci psa. To je jedno.
Móda je váš koníček.
Áno. Mám rada, ale nie je to, najdôležitejšie v živote. Rada aj čítam. Najradšej v angličtine, lebo je to omnoho veselšie. Pozerám filmy v originálnom jazyku. Čudovali by ste sa aký hlas má Julia Roberts Pretty Woman. No hrozný. Slovenský bol výborný.
Takže sa učíte aj nové veci. Nečerpáte len zo skúseností.
Ale samozrejme, že čerpám. Len to urobím inak, lebo som to už raz prežila. Všetko, čo spravíte druhýkrát je lepšie.
Ktoré z vašich piesní sú vám osobne najbližšie a prečo?
Ťažko povedať, každá pieseň má niečo v sebe. Každá mi pripomína nejaké obdobie. Pieseň Krédo je dôležitá, na Slovensku mi otvorila kariéru. Iná žena tú si zase spievajú či muži, či ženy, či gayi, či deti. Táto pesnička chce , že každý deň je iný. Mám jednu pesničku Na červenej, tá je venovaná rodičom. Tú nesmiem ani počuť, lebo ja nemám už rodičov. Tú som im darovala za veľkú pomoc, keď som bola mladá. Ja som bola veľmi chorá a oni sa tak starali o mňa. Nikto sa o teba nepostará tak ako rodič. Aj keď si chorý, tak ostane hodiny pri tebe sedieť. A túto pesničku momentálne nemôžem počuť, pretože sa vždy rozplačem. Inak počúvam všetky pesničky rada.